Láska. Niekto jej má v živote viac, niekto menej a niekto ju nemá vôbec. Keď nemôžeme tento cit naplniť pýtame sa: „Prečo práve ja? Prečo sa mi nedarí? Čo zlé som urobil(a)?“ Stratu lásky pociťujeme najbolestnejšie, ak sa dotýka našich najbližších, rodičov, partnerov, detí. A to najmä vtedy, ak si myslíme, že sme pre nich urobili všetko. Zrazu sme pred realitou, láska je preč a potom náš život stráca zmysel. Život, v ktorom láska chýba je ako púšť. Preto si lásku treba pestovať, udržiavať. Lásku nevidíme, ale určite ju cítime. Lásku jednoducho potrebujeme k životu. Ak by sme sa pozreli bližšie na ľudí, ktorí sa dostali na dno spoločnosti, môžeme u nich pobadať stroskotanie lásky. No láska je tak silná, že dokáže prekonávať všetky ťažkosti. Preto je len a len na nás, ako s týmto citom nakladáme. S láskou vyriešime všetky problémy a starosti.Pocit, že sme milovaní nás spája. Obavy a sklamania nás naopak rozdeľujú. Bojíme sa stratiť lásku. Preto by sme sa mali naučiť rešpektovať a vážiť si toho druhého. Veď láska je cit, ktorý je starší, ako reč sama. Lásku nemusíme prejaviť len verbálne, oveľa dôležitejší je výraz tváre, gesto, či pohladenie. Ak sa ľudia začnú odcudzovať, vzniká stres, ktorý môže v konečnom dôsledku lásku zabiť. Lásku potrebujeme aj vtedy, keď sa ocitneme v ohrození mobbingu. Koniec koncov, s kolegami trávime väčšinu života. Po odrátaní víkendov a dovoleniek nás vidia viac, ako vlastná rodina, či priatelia. Ak sa atmosféra na pracovisku naruší potom potrebujeme oveľa viac lásky od rodiny a priateľov, ktorí môžu podporiť našu sebadôveru. Ak nám chýba láska to je už len krok ku hnevu, zlosti a nenávisti. A zlosť je ako požiar, ktorý sa šíri lesom, prenáša sa zo stromu na strom. Rovnako aj zlosť sa prenáša z človeka na človeka. Určite ste to zažili, ako ľahko môže jeden človek ovplyvniť druhého. V tejto súvislosti mi nedá nespomenú jedno príslovie: „hovor vždy keď máš pravdu, ale nikdy sa nenechaj uniesť.“ Pokiaľ by medzi ľuďmi vládla láska, vzájomne by si pomáhali a dodržiavali spoločenské pravidla, určite by bolo medzi nami menej zla, nenávisti a násilia. Každý by si užíval život po svojom. Určite mi dáte za pravdu, že každý potrebujeme k životu niečo iné, samozrejme okrem základných potrieb, ktoré máme všetci rovnaké. Jeden môj známy hovorí „ak si ľudia nezávidia, všetci majú dosť.“Ktosi mi raz povedal, že môže odpustiť, ale nemôže zabudnúť. A to je len inak vyjadrená stutočnosť „neodpustím.“ Pravé odpustenie je ako stornovaný šek „ už ho nikdy nikomu nemôžeme predložiť.“Dávajme lásku všetkým a odpúsťajme neprávosti. Dávajme lásku všetkým a nepomstime sa za útoky. Možno aj to je cesta, aby bolo na pracovisku menej násilia.Už tým, že ste prečítali môj článok, predpokladám, že ste sa zamysleli alebo sa zamyslíte nad citom lásky. A ak ste tak urobili, určite ste podporili myšlienku, že láska má vysokú hodnotu a veľký význam v živote každého človeka.Nabudúce: Ako nevypustiť leva z klietky.
Láska . . .
Láska od nepamäti zohráva významnú úlohu v živote každého človeka. Každý chce byť milovaný a akceptovaný. Dôležité je, nie len lásku prijímať, ale ju i opätovať. Ak dostávame dostatok lásky a rovnakým dielom ju rozdávame, stávame sa lepším a pohodovejším človekom. To je pravda, ktorú potvrdzuje život sám.






