Spomínam si na osemdesiate roky minulého storočia, kedy deti na našom sídlisku vykrikovali: "Nikdy nič nikomu, iba sebe samému!" Neviem, či tomu aj rozumeli, ale jedno je isté, že dnes sú tieto deti dávno po tridsiatke a určite budete so mnou súhlasiť aj s tým, že dnes má sebectvo navrch.
Domnievam sa, že sebeckí ľudia výčitky svedomia nemajú. Heslo ich dnešného dňa zrejme bude: „Len aby mne dobre bolo," a takých ľudí bude zrejme celé zástupy. Mnohí sa držia zásady „že život je vlastne obchod" a podľa toho sa aj správajú. Nič proti tomu, mať sa dobre! Veď, kto by to nechcel, ibaže nie na úkor iných.
Poznám vo svojom okolí pár ľudí s konaním, ktorých určite nesúhlasím. Ak by si niekto myslel, že je to „bledá závisť," tak vopred ubezpečujem, že nie. Našťastie moja vnútorná morálka je dostatočne silná a žiadna príležitosť by ma nezviedla z mojej cesty.
Ako som už povedala pár ľudí, s ktorými nesúhlasím poznám a tak dovoľte niekoľko postrehov:
1.
Hana vyhľadáva ľudí a nadväzuje, akože „priateľstva" zásadne s ľuďmi, u ktorých predpokladá, že budú pre ňu "užitoční." Ak svoju úlohu splnia, kľudne ich pustí „k vode" a svoju energie opäť zameraná na získavanie nových „lukratívnych priateľov."
2.
Ondrej sa vedúcim odboru školstva priatelil iba dovtedy, pokým nezískal lukratívne miesto pre svoju dcéru a pokým vedúci odboru sám neprišiel o svojej miesto. Nie len, že už „nebol užitočný," ale priateliť sa človekom, odvolaným s funkcie, veď je to dokonca „riziko...!" uzavrel Ondrej túto kapitolu, akože priateľstva.
3.
Tomáš tomu hovorí lobing. Môžete namietať, že lobing patrí do demokratickej spoločnosti, ibaže by sa musel vykonávať transparentne, za účelom participácie na určitých dôležitých procesoch. Nie získanie výhod, opäť na úkor niekoho iného, či je to vo veľkej politike, alebo v súkromí.
Tomáš teda takýmto spôsobom získal byt pre seba, dcéru aj svokru. Tri byty v lukratívnej časti mesta, tak to už je „lobing." Alebo, že by sa Tomáš predsa mýlil?
Myslíte, že by títo ľudia pomohli aj vám? Omyl! Nepomohli, veď „čas je vzácny" alebo „ čas sú peniaze," „ani kura nehrabe nadarmo", aj sliepka hrabe k sebe" a mnoho ďalších pre nich vlastných sloganov a typických sloganov.
Zdajú sa vám moje slová aktuálne? Nič proti tomu, mať sa dobre a mať sa rád. Ale nemyslíte, že to niektorí s tou láskou už preháňajú. Celkom si ich viem predstaviť, ako „recitujú," presne, ako tie deti z jedného nemenovaného sídliska: „ Nikdy nič nikomu, iba sebe samému!"
Nemusíte so mnou súhlasiť, veď to je len môj názor, úvaha a nakoniec, to nie je nič nové, v každej spoločnosti boli ľudia šikovní a "šikovnejší." Ide skôr o to, či sa tým stotožňujeme...
