Mobbing a poškodenie zdravia.

Takmer vo všetkých mojich článkoch dominuje myšlienka “ľudia z mobbingu ochorejú" a to tak psychicky, ako aj fyzicky. Verili by ste, že existujú aj také metódy mobbingu, ktoré útočia priamo na telesné zdravie postihnutého? Existujú. Priame telesné násilie sa vyskytuje skôr medzi mužmi. Žiaľ takúto skúsenosť mal aj Michal.Pracoval v jednej automobilke a bol považovaný za dobrého odborníka. Napriek tomu, že bol vo všeobecnosti považovaný za uzavretého človeka s kolegami vychádzal vždy dobre. Až dovtedy, kým na toto pracovisko nenastúpili mladí sebavedomí zamestnanci Karol a Tibor. Je možné, že si ako zamestananci navzájom „nesadli,“ na druhej strane obidvaja mladíci boli vo veku jeho dcér. Michal ochotne pracoval, ak bolo treba aj mimo pracovnej doby. Peniaze rodina potrebovala. Manželka bola na invalidnom dôchodku. Jedná dcéra bola v maturitnom ročníku a druhá študovala prvý rok na vysokej škole. Netrvalo dlho a Karol s Tiborom začali s narážkami „ máme medzi sebou sabotéra normy,“ "niektorí zamestnanci sú dobre zažratí za peniazmi" a podobne. Michal chodil na „týždňovky“ voľného času mal až, až. A nadčasy potreboval ako soľ.Zdalo sa, že kolegovia si veľmi nevšímali reči týchto dvoch mladíkov. No Michal bol čím ďalej, tým viac presvedčený, že sa to týka najmä jeho. Začal sa cítiť veľmi nepríjemne lebo Karol a Tibor sa postupom času už vôbec netajili svojim odporom voči Michalovi. Jedného dňa si Michal našiel popísanú vetrovku s textom „požierač nadčasov.“ Hľadal niečo, aby si vetrovku očistil, potreboval teplú vodu a tak si ju zohrial v kanvici na kávu. Karol išiel akože náhodou okolo a prevrhol kanvicu takmer s vriacou vodou na Michalove nohy. Kým sa stihol vyzuť už mal rozsiahle popáleniny. A čo sa stálo, predsa nič. Bola to nešťastná náhoda. Michal si začal dávať oveľa väčší pozor, ale „záhadné náhody" pokračovali. Raz ho zatlačili tak nešťastne k stroju, že skoro utrpel úraz. Aj keď sa Michal snažil mať vždy niekoho nablízku, Karol a Tibor využili každú príležitosť na vyhrážky, ak mali istotu, že ich ostatní kolegovia neregistrujú. Utoky boli častejšie a „zábava“ Karola a Tibora tiež naberala na intenzite. Dokonca sa nehanbili „pochváliť“, že toto je ich relax, tak sa vraj zbavujú stresu.Michal nesmierne trpel a hanbil sa o tom s niekým hovoriť, veď to nakoniec podľa Karola a Tibora bola vždy náhoda, kto by mu uveril. Až raz, náhodou stretol bývalého kolegu a zdôveril sa mu. Tento mu asi za mesiac pomohol vybaviť nové miesto. No, z týždňoviek sa stali dvoj-týždňovky ale pre Michala to bolo jediné riešenie. A čo Karol a Tibor? Nikto sa ich zlomyseľnosťami nezaoberal lebo sa v podstate o nich ani oficiálne nedozvedeli. Čo k tomu dodať? Ak Michal dovolil, aby sa mu vyhrážali, ubližovali zbytočne čakal pochopenie od „takýchto kolegov“, navyše útočníci boli na neho dvaja. Michal mal len jediné východisko, odísť. Ak by sa boli ľudia v tomto kolektíve o niečo viac navzájom všímali, mohli postrehnúť, že sa s Michalom niečo deje a že potrebuje pomoc. Oveľa horšie je však to, že Karol a Tibor môžu so svojou „relaxáciou“ beztrestne pokračovať s ďalšou náhodne vybratou obeťou.Nabudúce: Sexuálne obťažovanie...