Poďme všetci do Betlehema...

Prišiel k pastierovi, ktorý mal srdce zatvrdnuté pod ťarchou ťažkého života. Keď sa Jozef k nemu blížil, tak pustil na neho psa, ale pes odmietol štekať a odmietol aj hrýzť. A tak pastier hodil po Jozefovi oštep, ale oštep padol pred Jozefom na zem a netrafil ho. Jozef prišiel k ohňu a požiadal pastiera o uhlíky. „Zober si ich, ak sa ich dokážeš dotknúť,“ povedal pastier. Jozef nabral uhlíky do hrsti bez toho, aby sa popálil. Pastier znekľudní a pýta sa sám seba: „Čo je to za noc, keď počas nej psy nehryzú, oštep nedoletí a oheň nepopáli?“ Odoberie sa s Jozefom do stajne, kde na neho čaká Mária s novorodeniatkom -Ježiškom. Pohľad pastiera na „Jezuliatko“ ho premôže a zmäkne mu srdce. Prikryje dieťatko ovčou huňou a v tej chvíli nad jasličkami zažiari veľká žiara a v srdci pastiera sa objaví nebývalý jas.Poďme aspoň v mysli do Betlehema, do mesta narodenia Ježiška, aby aj naše srdcia naplnil nebývalý jas láskou, dobrotou a porozumením. Užime si tento krásny čas vianočný!Veď Vianoce sú tam, kde nikto neplače. Vianoce sú tam, kde voňajú sladké koláče. Vianoce sú s ľuďmi, ktorých ľúbime, ale aj s tými, na ktorých myslíme. Želám všetkým krásne a lásky plné Vianoce.