Úspech, či neúspech.

Každý súdny človek vie, že k úspechu potrebujeme určité vedomosti, vzdelanie. Úplné vzdelanie však nedosiahneme tým, že absolvujeme školu, strednú, či vysokú. K úplnému vzdelaniu potrebujeme niečo navyše, a to niečo nám poskytne len život sám. Život tiež znamená neustálu zmenu a žiadna zmena zasa nie je taká, aby niekoho nemohla ohroziť. Na to všetko by sme mali na ceste za úspechom myslieť skôr, ako niekomu ublížime alebo ublížime sebe.Veľa ľudí chce byť úspešnými, no málo ľudí je ochotných pre úspech aj niečo urobiť.Často zvykneme situácie „uľahčovať,“ máme tendenciu „isť cestou menšieho odporu,“ ale keď niekto dosiahne väčší úspech, ako my ťažko sa s tým zmierime. Je to správne? Určite nie.Spomínam si na dve spolužiačky zo strednej školy. Jedna vynikajúca študentka so samými jednotkami, povedzme, že sa vola Eva. Druhá, Marína, tá až tak známky nezbierala, nebol to jej cieľ. Medzi jednotkami za zamotali dvojky a sem tam i trojka. Táto druhá študentka bola viac praktická, zamieravala sa najmä na získanie vedomosti, ktoré vedela vyskúšať v praxi. Praktické vyučovanie milovala. Marína po skončení strednej školy chvíľu pracovala a až potom sa prihlásila na vysokú školu. Čas plynul a dve spolužiačky sa stretli. Eva „jedničkárka“ hovorí vyčítavovo Maríne „ chodili sme spolu do školy a vidiš, kde si ty a kde som ja?“ Mariína sa skutočne vypracovala na významnú manažérsku pozíciu, ale to už Eva nevideli alebo nechcela vidieť, čo musela pre tento úspech urobiť. Nevidela ani to, že ona sa vybrala tou ľahšou cestou, cestou menšieho odporu.Ale nakoniec aj neúspech patrí k životu, len je potrebné vyrovnať sa s nim. Odlišujme malichernosti od skutočne dôležitých vecí. Aby sme vedeli prijať prípadný neúspech mali by sme na sebe neustále pracovať a vnímať nielen naše potreby, ale aj potreby iných. Najlepším meradlom, ako ohodnotiť človeka, ako občana, lekára, učiteľa, manažéra..., alebo rodiča, či je dobrým príkladom pre svoje okolie je to, ako sa správa k ostatným ľuďom. Aj to je úspech, byť "dobrým človekom."Venujme preto vzťahu s inými ľuďmi, či sú to známy, priatelia alebo členovia rodiny veľkú pozornosť. Pamätajme na to, že všetko, čo sa nám v živote prihodí je súhrn výsledkov našich rozhodnutí. Tieto rozhodnutia, ktoré sa nám niekedy možno zdajú nepodstatné nás zavedú až tam, kde sme práve dnes.Náhoda aj šťastie sú fajn, ale musíme mať nad nimi kontrolu. Nemá cenu spoliehať sa na šťastie, alebo náhodu a dúfať, že vďaka vonkajším vplyvom dosiahnete úspech.Je dôležité všímať si, čo s čím súvisí a potom premýšľať, aký to má celé význam. Úspech nie je náhoda, úspech nie je ani šťastie. Úspech si tvoríme našimi skutkami, tým čo robíme a ako to robíme.Svojou úvahu by som ukončila slovami Moliéra: „Sme zodpovední nie len za to, čo robíme, ale i za to čo nerobíme,“ snažme sa z času na čas na to pomyslieť, keď kráčame cestou za úspechom.