A čo je najkrajšie na sviatkoch? Určite to, že sa stretávajú rodiny, navštevujú sa a spolu prežívajú tú krásnu sviatočnú atmosféru. Tiež si rada spomínam na cirkevné obrady, ktoré dávali a dávajú týmto sviatkom osobitný ráz a čaro.
Veľkonočný týždeň začal včera Zeleným štvrtkom. Stará mama nás pobudila skoro ráno. Podľa ľudovej tradície sme sa mali na „zelený štvrtok" umyť rosou, aby sme zabránili lišajom, či iným chorobám. Kde však dnes vziať „rannú rosu?" „ Po ruke rozhodne nie je!" Ale spomienka je to milá. Na Zelený štvrtok naposledy zazneli zvony a odmlčali sa až do Bielej soboty. Namiesto zvonenia sa až do vzkriesenia ozývali rapkáče. Posledným zvonením sme mali cinkať peniazmi, aby sa nás držali po celý rok.
Veľký piatok, tento deň je dňom veľkého smútku - umučenie a smrť Spasiteľa. Dôkaz smútku je aj prísny pôst, ten u nás držali len dospelí. Podľa starej mamy sa tento deň nesmelo prať, ani nič robiť v záhrade, vždy pridala aj význam tejto požiadavky. Mama zase dávala pozor, aby tento deň nič nepožičali z domu, požičanými vecami sa vraj dalo čarovať.
V Bielu sobotu sme čakali na vzkriesenie, u nás bolo zvykom uhasiť oheň v šporáku, oheň mohol vzbĺknuť až o polnoci zo soboty na nedeľu, kedy začínajú sviatky vzkriesenia.
Veľkonočná nedeľa, tento deň sa svätil baranček a bochníky, ale aj vajcia, chlieb a víno. Každý, kto k nám vo veľkonočnú nedeľu prišiel dostal kúsok sväteného chleba. Popoludní sme s mamou chystali vajíčka a otec sa postaral, aby boli nachystané „drobné" pre kúpačov.
Veľkonočný pondelok. U nás bolo zvykom polievať. Od rána sme sa tešili na kúpačom, aby sme vraj boli pekné a šikovné po celý rok. Boli sme plné očakávania, kto príde, kto nepríde. Keď sme boli staršie, tak sme už niektorých chlapcov čakali viac, niektorých menej, ale to už tak býva. Musím uznať, naši chlapci boli šetrní, polievali voňavkou a vodou len symbolicky. Polievanie z vedra, či v potoku poznám aj ja len z rozprávania a z filmov. Na veľkonočný pondelok mohla po dlhom čase zaznieť hudba a tak sme sviatky ukončili tanečnou zábavou. Samozrejme, že sme sa tešili aj na veľkonočný utorok, kedy mohli dievčatá „splácať„ kúpanie chlapcom.
Škoda, že niektoré dnešné dievčatá nemajú možnosť zažiť atmosféru starých ľudových zvykov. I keď kto vie, či by o to stáli. Aj za mojich čias boli dievčatá, ktoré veľkonočné sviatky nemali radi a pred kúpačmi sa schovávali. Ale ako sa hovorí „ sto ľudí, sto chutí." Ja som mala a mám veľnočnú atmosféru rada. A tak aj vám želám veselé veľkonočné sviatky:
Dobrej šunky, veľa vajec k tomu chleba krajec,
do pohára vínečka a veľa, veľa zdravíčka.
Tým čo nosia sukničky, veľa, veľa vodičky.
Tým čo nosia nohavice, veľa dobrej slivovice.
