Práve tieto otázky a hľadanie odpovedí sa neraz postavili do cesty milujúcich sa ľudí, až tak, že napokon skončili v súdnej sieni. Či tomu veríte alebo nie, človek sa môže stať závislý na peniazoch a na ich utrácaní. A to najmä vtedy, ak stratí schopnosť sebakontroly a utrácanie peňazí, sa tak sa stane pre neho chorobné.
Dnešná spoločnosť je značne polarizovaná. Tak na jednej strane stretávame nesmiernu chudobu a na strane druhej bohatstvo a „nadužívanie peňazí." Čo je najhoršie, že niektorí ľudia si svoj status „bohatstva" v prehnanom míňaní neuvedomujú alebo dokonca bagatelizujú.
Hela, nebola žiadna „zlatokopka," ako sa dnes zvyknú niektoré ženy označovať. Jednoducho mala šťastie. Milan začal podnikať v stavebníctve a celkom sa mu darilo. Vtedy už boli dávno manželia. Dokázal zarobiť a tak mali všetko, na čo si Hela pomyslela. Ona sama pracovať nemusela, najskôr opatrovala deti, no neskôr si na to zvykla. Nemala potrebu zamestnať sa. Voľný čas trávila s priateľkami a nakupovala, nakupovala... Ona už nepotrebovala veci, ale potrebovala ten „pocit z nakupovania." Milana pohltila práca, najmä v lete a Hela, ani nezbadala, ako veľmi sa od seba vzďaľujú.
Jedného dňa ju Milan pozval na večeru. No nebola to žiadna romantická večera. Milan jej celkom prozaicky oznámil: „Podal som návrh na rozvod!"
Hela, nechápala a neverila vlastným ušiam.
„To nemôže byť pravda!" sotva sa zmohla na reakciu.
„Veď nám nič nechýba!" namietala Hela.
„Tebe nič nechýba!" oponoval Milan.
„A čo bude so mnou? zdesene sa pýtala Hela.
„Čo by bolo, nájdeš si prácu a budeš utrácať to, čo si zarobíš.
"Nedala si si povedať, veď ty nenakupuješ preto, že niečo potrebuješ, ale preto, že musíš... To už nie je zdravé," uzavrel Milan rozhovor.
Hela nepochopila význam toho, čo chcel Milan povedať a tiež nechcela pripustiť, že jej nakupovanie už dávno nie je v norme. Bola presvedčená, že za rozvodom je iná žena. Nebola. Milan sa venoval len svojej práci a športu. Zarobené peniaze investoval, myslel na deti a na vnúčence.
A Hela? Hľadala si prácu, ale nebolo to ľahké. Keď už mala miesto takmer isté, prišla reč na plat. „320 €," keď počula toto číslo, neverila tomu a preto sa opýtala, či to je mzda za týždeň. No bol to mesačný plat. A tak hľadala ďalej, jej predstava bola aspoň 1 000 €, veď mala vyššie vreckové, keď nepracovala. Napokon si našla prácu za 470 € mesačne a žila, ako inak od výplaty, do výplaty. Ale nakupovanie, hoci skromnejšie zostalo je vášňou naďalej. Nič to, že mala účet pre výplatou „biely," požičala si. Ona predsa tie topánky,... musí mať. Treba dodať, že požičané vždy aj vrátila.
Nakoniec sa Hela predsa zbadala, mohla utratiť len to, čo si sama zarobila. Ibaže cena bola príliš veľká, stratila Milana. Dnes Hela s určitosťou vie, že za peniaze si môže kúpiť veľa vecí, len lásku nie... Zato si zadovážila stres. To čo po rozvode prežila bolo všetko možné, len nie harmonický život. Stresu si užila až, až... a pritom si stačilo uvedomiť, že život nie je nič iné, len krehká rovnováha medzi dávaním a prijímaním. A tak si dnes Hela kladie otázku: „ Čo som vlastne dala Milanovi ja?" Poznám Milana a preto si myslím, že Hela má ešte veľkú šancu zmeniť to... Ako? To už je v jej rukách...
