Život na úver.

Hypotéka je najväčším úverom, aký si ľudia berú a pritom nie vždy si uvedomujú záväzok, ktorý sa seba berú. A to je príbeh aj Kláry a Milana. Manželstvo uzatvárali s presvedčením, že to bude na celý život, tak prečo sa obávať. Nakoniec, ktorí mladí to myslia inak? V priebehu jedného roka sa ich rodina rozrástla o tri deti. V januári sa narodil Tomáš a v decembri dvojičky Peter a Petra. Rodina sa nevyhnuté potrebovala osamostatniť, čo predpokladalo vyriešiť bytový problém. Riešenie videli v hypotéke. Klára bola síce na materskej dovolenke, ale Milan zarábal celkom slušne a tak splácanie hypotéky bolo reálne. Žiaľ trvalo to len dovtedy, kým Milan o prácu neprišiel. Hoci o strate zamestnania vedel už dlhšiu dobu, nič nerobil a navyše túto situáciu pred manželkou do poslednej chvíle tajil. Nedokázal sa vyrovnať so situáciou, že sa o rodinu nedokáže postarať.A tak sa stalo, že jedného dňa, akoby sa pod Milanom zem prepadla. Zrazu ho nebolo. Nevedela o ňom Klára, ani jeho matka. Nezdôveril sa nikomu. Asi po mesiaci sa ozval matke. „Som v Anglicku, chcem zarobiť a splatiť hypotéku...“ S malou dušičkou matka túto „zvesť“ odovzdala svojej neveste. „Neboj sa a pochop ho, určite sa o vás postará“ prihovára sa za syna.Ani po polroku, ani po roku, ba ani po troch sa Milan neozval. Nepodieľal sa na splácaní hypotéky, neprispieval na výživu detí, zlyhal na celej čiare. Rodina pomáhala, ako sa dalo, rodičia i súrodenci. Pomáhal každý, ako vedel a najmä, ako mohol. No nestačilo to. Klára vedela, že to už ďalej, takto trvať nemôže, jednoducho potrebovala vôčší príjem, zamestnala sa. Dvojičky ešte nemali ani tri roky, podarilo sa jej nájsť prácu na nočné zmeny. V noci pracovala, cez deň sa starala o deti. V noci chodila k deťom stará matka, Milanova mama. Aj napriek jej pomoci to bolo pre všetkých veľmi náročné. Kláre zakrátko začal deň splývať s nocou, strácala pojem o čase, ale hlavne stráca sily. Ako by to nestačilo jedno z dvojčiat dostavalo epileptické záchvaty. Rôzne vyšetrenia a drahé lieky. „Kde na to všetko vziať?“ bola jej najčastejšia otázka. Hypotéka, nájom, strava... Klára situáciu nezvládala, s takým príjmom, ako mala ani nemohla.Jediným riešením zostával žiaľ návrh Milanovho brata a jeho manželky. Boli ochotní splácať hypotéku, ale chceli do pestúnskej starostlivosti jej prvorodeného syna Tomáša. Znie to hrozne, ale bolo to tak. Klára chodila, ako bez duše, pre slzy nevidela na oči. No, keby bola akokoľvek milovala svoje deti, iné východisko v tomto momente nemala, ak nechcela so všetkými tromi „skončiť na ulici.“ Desila ju myšlienka, čo raz povie synovi a jeho sestričkám. Požičať si peniaze dnes nie je problém. No, ani žiť s úverom, nie je vôbec jednoduché. Klará si túto nočnú moru prežila. Žiaľ aj takto môže skončiť „život na úver.“