Prameňov a studničiek bývalo kedysi veľa, našli sme ich na poli i v lese. Studnička bola ako dobrá víla, ktorá ponúkala pramenistú vodu ľuďom, ktorí ťažko pracovali. Dnes ponúka vodu náhodným turistom. Aj preto sa treba o studničky starať.
Žiaľ studničky, ale aj niektoré fontány miznú. Nemá sa kto o ne starať. Zabúdame..., a pritom Deň otvárania studničiek je prastarý slovanský zvyk, v minulosti spájaný s Veľkou nocou, či Turícami. Dnes už zriedkavejšie vidíme čistenie studničiek, no zaslúžia si to, najmä po zime. Tí, čo čistia studničky vedia, že ich vodu a vlahu budú potrebovať. Veľa ľudí čistí studničky aj preto lebo jedna povera hovorí, že treba otvoriť aspoň jednu studničku na to, aby bol človek počas nasledujúceho roka zdravý. Ak sa nám ju nepodarí otvoriť, tak by sme sa mali aspoň o ňu s úctou starať, aby po našej návšteve poslúžila aj ostatným návštevníkom. Nájsť studničku s pramenitou vodou po náročnej túre je naozajstnou oázou.
Spomínam si, že kedysi sa o studničky starali ľudia, ktorým patril pozemok, či to bolo pole alebo les. No pre vodu si chodili ľudia zo širšieho okolia. Spomínam si na maľovaný hlinený džbán, ktorý naši používali počas kosenia, sušenia sena a cez žatvu. Na rúčke mal „pyštek," z ktoré sa dobre pilo, napili sa všetci - zaradom. No boli aj takí, čo sa pili priamo z prameňa. Napriek tomu som v tom čase nepočula, že by bol niekto z vody zo studničky ochorel.
K niektorým studničkám sa viazali príbehy, balady a samozrejme, že studničky mali aj svoje pesničky. Spomeniem niektoré, ľudové: „Teče, voda, teče, Tam okolo Levoči, tam sa voda točí, ale aj novšie Voda, čo ma drží nad vodou od Elánu, či živá voda od Jána Nedvěda. Samozrejme je ich veľa a každému sa páči niečo iné. Vyberme si podľa vkusu, zaspievajme si a udržiavajme tradíciu, nedopusťme, aby sa z pôvodných prameňov stala skládka nepotrebného odpadu.
Možno aj vy máte svoju skúsenosť, obľúbenú studničku alebo prameň. Neváhajte, podeľte sa o svoje skúsenosti.
