Nie, nechcem propagovať žiadne náboženstvo, veď to je otázka slobodnej vôle každého človeka a to ja rešpektujem. Ale tiež nepovažujem za správne odmietanie informácii „am blok." Každá informácia nás obohacuje, prípadne nám pomáhať zorientovať sa v dôležitých životných otázkach, alebo nám pomáha vytvoriť si na určitú oblasť života vlastný názor. A možno nám práve táto informácia urobí službu napríklad vo vedomostnej súťaži. Človek nikdy nevie, kedy sa zíde.
Náboženstva určite inšpirovali množstvo umelcov, maliarov, hudobných skladateľov, spisovateľov... Nakoniec každý človek vedome, či podvedome hľadá odpoveď na otázky:
- Ako začal život?
- Kto sme a kde ideme?
- O čom je život?
- Prečo musia ľudia trpieť?
- Čo sa s nami stane, keď zomrieme?
Tiež je pravda, ktorú nám potvrdzuje história, žiaľ i súčasnosť, že náboženské rozdiely sú často zdrojom občianskych a medzinárodných nepokojov. A to aj napriek tomu, že väčšina náboženstiev má za cieľ pomáhať ľuďom, aby dosiahli plné pochopenie. Učí ľudí, ako prevziať kontrolu nad sebou, nad svojou mysľou i telom. Rovnako väčšina náboženstiev považuje rodinu za akt láskavosti a manželstvo za posvätné miesto, ktorého prvotným dôvodom vzniku je vytvoriť ideálne prostredie pre výchovu deti. Každodenný život žiaľ prináša situácie, v ktorých tieto pravdy niekedy márne hľadáme.
O tom, že majú náboženstva veľa všeobecne platných myšlienok svedčí napríklad aj tento citát, ktorý som našla pri hinduizme, pri najstaršom dodnes aktívnom svetovom náboženstve:
„Nerob druhému, čo by si nechcel, aby robili tebe, to je podstata zákona - všetky ostatné zákony sú premenlivé." Mahábhárata, Véda 39
Priznám sa, prekvapilo ma to. Vyrástla som v kresťanskej rodine, tieto slová som počula niekoľkokrát. Aj našou rodinnou zásadou bolo nikomu neublížiť, neurobiť inému nič také, čo nechceme, aby iní robili nám. Tak som bola vedená v rodine, dokonca som túto myšlienku považovala za súčasť nášho náboženstva, a ona má korene úplne niekde ide. V buddhizme som našla zase tieto slová:
„Lipnúť na určitom názore a pohŕdať inými názormi ako horšími - to múdry človek nazýva okovami." Suttanipata.
Vari to neznie pravdivo a aktuálne pre každú dobu? A tak by sa dalo pokračovať ďalej.
Takmer vo všetkých náboženstvách sa objavujú myšlienky kolobehu zrodenia, života a smrti. Ukazujú, že nič nie je stále, všetko sa ustavične mení. Škoda, že si tieto pravdy často uvedomujeme, keď to najcennejšie, čo máme strácame, že na to nemyslíme priebežne počas života. Škoda, že nám chýba súdržnosť. Možno raz príde čas, kedy predstavitelia cirkví budú spolupracovať v záujme spokojnejšieho a lepšie sveta. I k takýmto úvahám ma priviedla táto kniha.
To sú len moje názory, neznamená to, že predpokladám, že budete so mnou súhlasiť. Kniha vás môže a nemusí zaujať. Aj v tom tkvie našla slobodná vôľa.
