Asi to má niečo spoločné s jeseňou, proti čomu ostro protestujem – ja jeseň milujem a je od nej vrcholne nefér ak mi na oplátku posiela takéto nálady. Nie, nie, tým to byť nemôže...Dobre, skúsim bádať ďalej. Lenže myšlienky mi skĺzajú k víkendu..
V sobotu som bola s rodinou v Martine. Navštívili sme ten perfišný skanzen čo tam majú. Chalúpky a lúky ma naplnili nehoráznou radosťou a jednoduchosťou života. Potom nás čakal hlavný cieľ návštevy - galaprogram Dní Slovákov žijúcich v zahraničí 09, kde vystupovala sesternica a jej snúbenec ako členovia folklórneho súboru FS Ostroha, ktorý pôsobí v Dubline. Program bol pútavý, (miestami vtipný), ale najprekvapivejší, keď na pódium vybehol FS Li Tchena, z Belgicka. Tancujú tam Belgičania aj Slováci, no čerešničkou na torte bol jeden z ich členov - černoch. Tak krásne si dupkal ten Telgárt, no šli sme na ňom všetci oči nechať...
A nedeľa, nedeľa sa niesla v rytme krokov a udychčaných pľúc – päťčlenný oddiel ktorého som bola súčasťou sa vybral na Roháčske plesá. Ešte pred tým ako sme šli nás jeden kamarát oboznámil s jeho novým poznatkom – ľudia sú vraj v horách takí šťastní kvôli tomu že ihličnany v malej miere vypúšťajú rajský plyn a že to na nás pozitívne pôsobí. Teda, neviem čo je na tom pravdy, ale faktom zostáva, že neviem či mám väčšiu svalovku na nohách od chodenia alebo na bruchu od rehotania. Darmo, hory, priestor, príroda a správni ľudia, to je ako predávkovanie sa dobrou náladou... J
A asi preto ma včera ráno schytila tá sviňucha, tá mrzutá, melancholická potvora. Pridobrý víkend možno vyčerpal zásoby dobrej nálady a teraz sa jej, chúďatku, už nedá prebojovať do môjho mozgu. Ale túto teóriu tiež zamietam, predstava, že niekde leží poloskapatá ma desí...
Alebo to bolo naozaj tým rajským plynom z vetvičiek?
Možno som sa predávkovala tým pocitom vetra vo vlasoch a tým, že mi aspoň nachvíľu z nej môže všetko vyfučať. Predstava hodín v škole, všetky povinnosti a obavy zmiešané s prvým ročníkom na vysokej, keď si k tomu pridáme zákutia dievčenskej duše.. Aj písanie tohto článku zaberá ten čas, ktorého v poslednej dobe nejak niet...
Ale musela som písať, lebo je to liek. Blbium Divnemijesolis sa už štverhá zo mňa het a ja dúfam, že sa čoskoro nevráti. Podivná beznádejná nálada nemala dôvod na príchod a tak sa teším jej zmiznutiu.
Veď pár dní a víkend je tu zas....
