Anna Ilavská
Božské piesne
... alebo o tom, ako ľudia nezabúdajú spievať. Duchovné piesne môžu dodať čaro obyčajným miestam, alebo dokresliť ešte väšie čaro miestam neobyčajným... a človeku čo do kostola nechodí to nutne nemusí prekážať.
Dúfam, že nie je nevyhnutné mať žirafí krk na to, aby mal človek dobrý rozhľad. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Anna Ilavská
Bosorácke denníčky
Raz som našla zápisník, do ktorého si moja teta zvykla zapisovať rôzne citáty. Podelila si to na citáty o láske, živote, priateľstve, šťastí... Starinár telom i dušou, rozhodla som sa si tento zápisník zobrať a sama v zbieraní múdrostí pokračovať.
Anna Ilavská
Zakódovaná generácia
Už som sa stretla s viacerými pokusmi o pomenovanie našej generácie (pozn. deti vyrastajúce v 90. rokoch). Napríklad, môj bývalý učiteľ francúzštiny bol presvedčený, že sme generácia „buff,“ čo v hovorovej francúžštine znamená „je mi to jedno.“ Vysvetlil to tak, že dnešnému mladému človeku je jedno, kde ho postavia, čo sa deje okolo, kým mu to výrazne nezasiahne do jeho konfortu (rozumej prístupu na facebook). A tak sa ho spýtate, kam chce ísť na dovolenku a on vám odpovie to stručné, nám už známe, „buff.“
Anna Ilavská
Anonymné práčovne
... alebo o jedinečnej atmosfére týchto miest. Vždy ma tie miesta fascinovali – mestské práčovne. Nachádzajú sa vo väčších mestách a vedľa seba je tam umiestnených viacero pračiek a sušičiek. Ľudia prídu s košom bielizne, hodia žetón do práčky a zveria svoje oblečenie tejto cudzej mašine. Teraz, keď som dlhšiu dobu v zahraničí, som ich začala využívať aj ja a tie miesta ma neprestávajú nadchýnať.
Anna Ilavská
Moja rozlúčka s folklórom
I keď tancovanie a folklór mám vryté niekde hlboko, kde každý máme napísané čo nás baví a ako radi trávime čas, prišiel čas sa s ním po rokoch chodenia do tanečnej a pôsobenia vo folklórnom súbore rozlúčiť. Ľudia na Slovensku folklór milujú preto, že je. „Je to niečo naše, krásne, čo nikde inde vo svete nenájdeš,“ počuť často hrdých našincov. Ďalšie riadky obsahujú malý exkurz do môjho vzťahu k folklóru, k tomu, prečo som súboru venovala hodiny času a rada si zapnem ľudovku. Myslím, že ľudí, ktorí folklór milujú len preto, že je, je čoraz menej. Preto je dobré skúsiť svoj pozitívny vzťah opísať a podeliť sa o zážitky, skúsenosti, ktoré sú s ním spojené a možno pre ostatných nie sú také očividné.
Anna Ilavská
Kupé naružovo
... alebo krátke zamyslenie nad bezpečnosťou žien vo vlaku a nápadom českých susedov vytvorenia takého kupé, kde muži nebudú mať prístup.
Anna Ilavská
Londýnsky nosorožec
Alebo o tom, že nič nie je horšie, ako bezcielne rozhnevaný dav. Ionesco asi dobre vedel o čom píše, vykreslil situáciu, kde sa celé jedno mesto premení na nosorožce. Sila myšlienky a davu má obrovskú, až desivú moc. Demonštrácie sú iste potrebná vec, občania nimi majú možnosť upozorniť na problémy a dožadovať sa ich riešenia. Nech však prečítam o násilnostiach vo Veľkej Británii každý nový článok, nerozumiem. Nevidím cieľ.
Anna Ilavská
Myšlienky a kvaple
Nechcem zabudnúť ten pocit. kráčam večnosťou v Harmaneckej jaskyni. Snažím sa čo najviac ignorovať ľudí, ktorí sú tu so mnou, snažím sa čo najmenej pozerať pod nohy a zachytiť čo najviac pohľadov na toto podzemie. Nie je to jednoduché. Šmýka sa. Nie je jednoduché ani ignorovať ľudí okolo – napriek tomu, že si povolenie na fotografovanie zakúpil len jeden, akonáhle sú mimo očí sprievodcu, fotia všetci. Rozčuľujem sa, že ľudia nevedia byť čestní už ani voči večnosti, voči samým sebe. A že nutkanie odfotiť si načierno profilovku, spomienku, je väčšie ako čisté svedomie. Ale najviac ma hnevá, že ak by som mala o trošku inú náladu, možno by som sa načierno odfotila aj ja.
Anna Ilavská
Okná do násilia
S jarou prišlo teplo, rozkvitnuté narcisy a hluk detí, ktoré sa po zime opäť vrátili do svojich uličníckych hier. Počasie je teplejšie a v snahe predísť saunovému ovzdušiu v domácnosti ľudia otvárajú okná. Nič nezvyčajné. Až na fakt, že počas jednej mojej cesty z domu do mesta, ktorá trvá asi dvadsať minút som z rôznych otvorených okien počula až tri hádky. Moja prebudená jarná energia klesla na bod mrazu. Chcem vedieť, čo sa odhráva za stenami bytov? Chcem vedieť, čo sa odhohráva za zatvorenými dverami, oknami?
Anna Ilavská
Moje cestovateľské príšerky
Som jeden z tých maniakov, čo si musia z každej navštívenej krajiny priniesť domov suvenír. A to nie len tak hocijaký. Zbieram plyšákov, postavičky, alebo bábiky, na ktorých je viditeľný symbol krajiny, z ktorej pochádzajú. Dnes som ich pri jarnom upratovaní rátala – mám ich cez tridsať. Celkom fajn počet, no ja som sa sama seba začala pýtať, či som si objekt mojej zberateľskej vášne vybrala dobre.
Anna Ilavská
Sánkovanie do kopca
V dedine pod Tatrami, v Demänovej, asi vyrastie „slovenský Disneyland.“ Vzhľadom na to, že som v nej strávila veľa času, stojí mi táto udalosť za napísanie pár riadkov.
Anna Ilavská
Ako som odišla z pionierskej párty....
Nie, nešlo o nijaké hnutie milovníkov socializmu, ktorí si zorganizovali svoju spomienkovú párty. Šlo len o zábavu pár ľudí, zväčša bývalých kolegov, ktorí si každoročne organizujú nejakú podobnú, tematicky zameranú veselicu. Mafiáni, Divoký západ.. a tento rok to boli pionieri..
Anna Ilavská
Noha v topánke, hlava v rozprávke
Topánky nie sú len spôsob, ako izolovať nohu od zeme, ani jednou z možností ako demonštrovať svoj vkus. Každý typ topánky sa nosí pri nejakej inej aktivite, a preto sú symbolom atmosféry, ktorú môžem zažiť jednine v nich.
Anna Ilavská
Koľkokrát chodíš do jazykovky, toľkokrát si človekom!
Môj prvý a druhý ročník na strednej som strávila v Bruseli. Po čase, keď francúžtina prestala byť mojim nepriateľom č. 1, povedala som si, že by nebolo odveci, v tej hlavičke-makovičke, „popestovať“ aj iné reči. Začalo mi byť ľúto hlavne angličtiny, ktorá mi veru postupne vyfučávala z hlavy. A tak som sa prihlásila na jazykovku...
Anna Ilavská
Folklór a cestovanie v čase
Folklór človeku život poriadne okorení. Muzikant, spevák, tanečník, každý čo s ním má niečo spoločné by určite z rukáva vytiahol nemalé množstvo úsmevných príhod, ktoré mu priniesol. Ja mu však vďačím aj za to, že mi pomáha cestovať v čase.
reklama
Anna Ilavská
Nás, občanov, je ťažko pochopiť....
V poslednej dobe si veľmi kladiem otázku, ako veľmi sú vlády schopné kopírovať a odrážať stav spoločnosti, počúvať ľudí a robiť veci v ich záujme. A či to aspoň niektoré robia.
Anna Ilavská
Zapchať si uši, aby si počul viac!
Donedávna som bola odporca slúchatiek v ušiach. Existuje milión dôvodov mojich nesympatií – poškodzovanie zdravia, nebezečie - keď človek v meste nepočuje, čo sa deje okolo neho, hrozí mu viac, že si nevšimne idúce auto, bicykel.. Tiež som to vnímala ako akési utekanie pred komunikáciou, ktoré so sebou slúchatká v ušiach prinášajú. Ako to už však býva, len hlupáci sa nemenia a zo mňa sa stal každodenný počúvač.
Anna Ilavská
Hladko - obratko
Dnes som cestovala vo vlaku a naproti mne sedela jedna teta. Viem, na tom, že som videla sediacu tetu asi nie je nič zarážajúce. Ale ona nielen že sedela, ona popri tom aj štrikovala! Áno. Ihlice, okuliare, vlna, skrúcajúci sa pásik pospájaných očiek, šibrinkovanie ihlíc – znaky, na základe ktorých som k tomuto záveru dospela. Štrikovala. A mne to nedalo pokoj. Uzlík k uzlíku... a ja som sa zrazu začala pýtať, čo by pre mňa také štrikovanie mohlo znamenať.
Anna Ilavská
Streľba na ulici
.... alebo o tom, ako sa niekto môže poľahky stať súčasťou vojenského cvičenia... Dobre, odolám svojmu nutkaniu poriadne to zdramatizovať a hneď na úvod poviem, že ma nikto neuniesol, nevydieral, ani sa nik nezranil. Príbeh, ktorý sa tu chystám opísať ma však poriadne vystrašil a vzkriesil vo mne viacero otázok....
