
V roku 2003 robili pracovníci archeologického ústavu SAV v Nitre pod vedením M. Bielicha záchranný archeologický výskum pri rekonštrukcii námestia a ulice Janka Kráľa. Počas výskumných prác objavili jeden praveký a dva novoveké sídliskové objekty, aj zvyšky cintorína z konca 17. storočia.
Plochu s náleziskami preskúmali odborníci s georadarom
S georadarom sa dajú zmapovať základy zaniknutých stavieb - zasypané pivnice, krypty, zvyšky murív, proste všetko, čo kedysi malo ucelenú štruktúru a zostalo pod zemou.
„Na námestí v Zlatých Moravciach sa 28. 2. t.r. uskutočnil georadarový prieskum bývalého cintorína a kostola, ktorý 10. 8. 1889 vykopala archeologická spoločnosť Tekovskej župy. Avšak neskôr na žiadosť župného predstavenstva boli uvedené objekty asanované z dôvodu, že sa nejedná o historickú pamiatku, čo nie je pravda, lebo je potvrdené, že v objekte uvedeného cintorína v druhej polovici 13. storočia tu stál kostol, o ktorom vieme aj jeho rozmery: dĺžka stavby 8 m a šírka 5,7 m, vo svätyni sa našla pod oltárom zachovalá kostra muža," uviedol Marián Tomajko, riaditeľ Záhradníckych služieb a správca cintorínov v Zlatých Moravciach na margo náleziska.
„Pri stavbe fontány na Námestí Andreja Hlinku bolo objavených viacero hrobov a časť ohradového múru cintorína. Ministerstvo kultúry a kultu Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1889 súhlasilo s asanáciou uvedených stavieb za podmienky, že sa presne zdokumentuje a zabezpečí detailný nákres. Avšak od roku 2004 sme z archívov získali iba zápisy, povolenie a žiadosť, ale nákres sa nikde nenachádzal. Preto je toto jedinečná príležitosť, keď sa nám podarilo zabezpečiť georadarový prieskum, aby sa takto zdokumentovala aj táto časť histórie nášho mesta," dodáva Marián Tomajko.
O vzácnych nálezoch sa dozviete v múzeu
Ďalšie informácie k vzácnym nálezom mi poskytli v pobočke Ponitrianskeho múzea v Zlatých Moravciach.
Pri rekonštrukcii námestia a ulice Janka Kráľa sa našli doklady osídlenia v praveku, zanechali ich po sebe nositelia lengyelskej kultúry v podobe čiastočne čiernej hlinenej nádoby so zvyškami červenej maľby. Sídliskovú jamu aj s uvedenou keramikou možno časovo zaradiť do 5. tisícročia pred Kristom. Novoveké osídlenie z konca 17. až 18. storočia potvrdil obsah vápennej jamy, veľké množstvo úlomkov na kruhu točenej tenkostennej keramiky sivej, bielej i tehlovej farby, niektoré so zelenou glazúrou - hrnce, misy, poháre i džbány. Z cintorína z konca 17. storočia sa zachránilo 17 hrobov so zaujímavými nálezmi kovaní z čižiem a čepčeka zdobeného sklenými korálikmi, ktorý malo na hlave pochované dievčatko. Okrem hrobov sa zachovali aj zvyšky kamenného múru, vysokého 80 - 100 cm, ohrady, ktorá pravdepodobne obklopovala novoveké pohrebisko.
Anna Mondočková