Štát by nemal byť divákom, štát by mal byť režisérom ...

Písmo: A- | A+

Ochrana zvierat je v dnešných časoch pomerne často preberaná téma, v televíznych reportážach, na sociálnych sieťach, pomaly každý týždeň.

Nie je žiadnym tajomstvom, že, bohužiaľ, na Slovensku je táto problematika, resp. zákony na ochranu zvierat stále v plienkach. Aj dieťa po narodení je v plienkach a rodič robí všetko pre to, aby sa dieťa zbavilo plienok a naučilo stáť na vlastných nohách, doslovne aj obrazne.

Tak ako je oporou pre dieťa rodič, pre problémy s ochranou zvierat ( samozrejme aj iné) je to štát.

Štát a jeho predstavitelia by mali byť otcom aj matkou, ktorí naučia ľudí ako sa ku zvieratám správať ( to je obrazne to dieťa). A ak to nejde, použiť všetky prostriedky na nápravu.

Nie je deň, aby sme neboli svedkami týrania zvierat ( budem hovoriť konkrétne o psoch), ktoré sú týrané, bité, či zabíjané, neraz tými najkrutejšími spôsobmi. Akoby sa tyran vyžíval v ich mučení. Neraz sa ich majiteľ zbaví spôsobom, že ich uviaže kdesi v lese a pripraví im kruté pomalé umieranie o hlade, smäde, napadnutí šelmami. Ak ich náhodou nikto nenájde, ich osud je spečatený. O nič lepšie nie je vyhodenie nechceného psa na frekventovanej ceste, kde hrozí priame nebezpečenstvo zrazenia a úhynu.

Slovensko má v štatistike nelegálneho vývozu namnožených šteniat bez PP do zahraničia smutné prvenstvo.

Mám sa rozpisovať o vyhadzovaní nechcených psov, či šteniat pri osadách? Koľko ešte reportáží musí byť urobených, koľko otrasných prípadov týrania, či zabíjania psov v osadách ( neraz malými deťmi) zverejnených?

Koľko zabitých psov na konzum, či na „ psiu masť“? Koľko psov zabitých na nelegálnych psích zápasoch?

Všetko už bolo povedané, mnohí sú z takejto situácie zhrození ... a mám pocit, že tam to končí.

Tyrani sa ďalej vyžívajú v spôsoboch týrania, keď im opakovane prejde utýranie zvieraťa, možno nabudúce skúsi ísť ďalej a zameria sa na človeka. Psychológovia opakovane potvrdili, že mnohí tyrani, či vrahovia začali „ svoju kariéru“ týraním a zabíjaním zvierat.

Čo tým všetkým chcem povedať?

Presne to čo som povedala úplne na začiatku. A to, že štát by sa nemal prizerať takémuto konaniu, nemal by byť len divákom. Mal by byť režisérom, ktorý konečne povie a aj vykoná rázne čo a ako.

Ktorý donúti kompetentných zasiahnuť a konať aspoň pri vyžadovaní dodržiavania tých zákonov, ktoré už na Slovensku máme. Napr. pri odobraní psov v osadách – ak pes nie je začipovaný, ak „ majiteľ“ ku nemu nemá žiadny veterinárny preukaz o očkovaní – aký je to potom majiteľa? Žiadny, v tom prípade je majiteľom psa štát a mal by ho odobrať. Že nie je kam? Podľa zákona je obec povinná zriadiť útulok, či karanténnu stanicu pre túlavé zvieratá. Niektoré mestá to majú ošetrené dohodou s rôznymi súkromnými občianskymi združeniami, umiestnením túlavého zvieraťa v ich útulkoch, či domácich depozitoch, kde sa o takéto zvieratá starajú. Ale aj tu by mal byť štát nápomocný a nie strčiť hlavu do piesku ako pštros a tváriť sa, že je to v poriadku. Nie, nie je to v poriadku.

Rovnako tak nie je v poriadku, ak niekto nahlási množiteľa psov ( alebo aj mačiek) bez PP ohľadom týrania zvierat – či už kvôli nevhodným chovných priestorom, alebo iným chovným podmienkam ( nedostatočného veterinárneho ošetrenia, výživového stavu zvieraťa a pod.), a napr. RVPS sa ani len nedostaví na kontrolu, alebo vyhlási, že je vlastne všetko v poriadku, hoci už na prvý pohľad je zrejmé, že nie je – ako nedávno v reportáži o množiteľovi psov bez PP na Sliači.

Prečo by si potom množitelia psov bez PP nerobili z feniek len rodiace mašiny a z drobných šteniatok len stroj na peniaze, bez akéhokoľvek záujmu o ich ďalšiu existenciu? Už v dnešnej dobe existujú aspoň nejaké „ páky“ na takýchto kšeftárov, každé šteňa musí byť začipované – jasné, to stojí peniaze a ubudlo by zo zisku, malo by byť zaočkované, jasne, to sa dá len v určitom veku a keďže peniaze chce množiteľ mať čo najskôr v hrsti, nerobí mu žiadny problém odtrhnúť šteňa od matky vo veku, kedy by ešte malo byť pri nej. Nejaká zodpovednosť, či nebodaj cit pre živého tvora, by sme u takýchto duševných mrzákov ťažko hľadali ... A prečo si to dovolia? Lebo ich nikto nekontroluje, nikto neudeľuje sankcie za porušovanie zákonov. Ak aj nejaké zákony sú, ale nikto nevyžaduje ich dodržiavanie, resp. sa ešte kompetentní tvária ako tie pštrosy, robia si niektorí zo zákonov len trhací kalendár.

A presne o tomto je. Na jednej strane chýbajúca legislatíva na ochranu zvierat a na strane druhej nevymožiteľnosť práva – resp. úplná ignorácia porušovania existujúcich zákonov bez následných sankcií. Koľko ľudí bolo napr. na Slovensku odsúdených na „ tvrdú basu“ kvôli týraniu, či utýraniu zvieraťa?

Kedy už konečne prestane byť štát a kompetentní len divákmi a kedy vezmú do rúk režisérsku „ paličku“ ?

Skryť Zatvoriť reklamu