Ja, moja sestra a jej muž sme sa rozpŕchli po lese. Milujem chvíle, keď sa prechádzam v lese a zbieram hríby. V ruke košík, v ňom nožík a zatiaľ prázdno. Mám tri želania: nájsť krásne zdravé hríby, nestratiť sa a nezažiť nejaké nečakané stretnutie - napríklad so zverou alebo s nečakanou jamou, v ktorej si môžem vytknúť členok.
Oči sa už prispôsobili šeru lesa a vidím krásny hnedý klobúčik, ktorý úplne splýva s listami. Srdce bije rýchlejšie a už sa zohýnam. Jemne odhrniem listy a zaborím prsty hlboko do zeme a chytím do nich tlstú, hrubú nožičku a vytrhnem úlovok. Poobzerám sa, či v okolí nemá svoju rodinku, čo väčšinou má. Krása! Keď každých 10 minút budem úspešná v zbere, budem spokojná. Dve hodiny prešli veľmi rýchlo. Zabudli sme na rosu, chlad či mrholenie. Nazbierala som najmenej, ale mne to nevadí. Oni poznajú tento les dôvernejšie. A takto to bolo tri dni za sebou.
Ďalšie dve hodiny trvá, kým hríby spracujeme - zavaríme, urobíme smaženicu a nakrájame na sušenie na sitá.
Topánky do lesa dáme vysušiť a na druhý deň nech nám opäť slúžia.
Zaslúžime si výdatný obed. Je zdravý - zelenina zo záhradky, chutný, pripravený na ohni a s kulinárskou šikovnosťou môjho švagra. Všetkým nám chutilo.
