Už od roku 2009 Európska komisia realizovala verejné konzultácie ohľadom Novej politiky transeurópskej dopravnej siete TEN-T (sieť cestných a železničných koridorov, medzinárodných letísk a vodných ciest). Na realizáciu vybraných dopravných priorít schválila v roku 2011 aj nový finančný nástroj „Spájame Európu" s objemom finančného krytia vo výške 50 miliárd EUR.
Návrh Nariadenia Rady EU a Európskeho parlamentu o trasovaní siete TEN-T od roku 2011, postupne prešiel výbormi, schválením v Rade Európy a bez podstatných zmien koncom roka 2013 aj v Európskom parlamente. V novom Nariadení je železničné spojenie zadefinované už novou trasou Linz - Wien - Budapest, s vynechaním pôvodnej trasy s tunelom pod Dunajom v Bratislave . (pozri Coridor1,4,9). Brusel je tak ďaleko, že opatrné hlasy našej delegácie v Rade EU, nášho eurokomisára, či slovenských poslancov v Európskom parlamente nebolo na Slovensku počuť. Veď komu by sa páčilo pred parlamentnými voľbami v roku 2012, či župnými voľbami v roku 2013 povedať pravdu, že slovenské transeurópske túžby sa rozplynuli a budeme si ich musieť platiť sami bez nároku na zdroje z finančného mechanizmu „Spájame Európu" , a že sa rozplynuli sa aj vďaka ich nešikovnosti?
Príbeh diaľnice D4 je trošku iný, ale aj ten patrí do kategórie transeurópskej túžby. Začal sa v roku 2008, kedy bolo vymyslené, že nultý ochvat Bratislavy sa stane diaľnicou, ako súčasť základnej dopravnej siete TEN-T. Možno sa aj naši európski vyslanci snažili túto myšlienku do návrhu Nariadenia presadiť, ale bez reálnych podkladov to musel byť problém. Totižto až v roku 2012, na tlak verejnosti, ministerstvo dopravy začalo s prípravou strategického dokumentu „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest - Doplnok č. 3", ktorý mal preveriť opodstatnenosť diaľnice D4. Papier znesie všetko, aj márnu túžbu presvedčiť, že diaľnica D4 patrí medzi najdôležitejšie európske prúdy diaľkovej dopravy v základnej sieti TEN-T, a že bude plniť účel zlepšenia cezhraničného prepojenia v rámci Európskej únie. Záverečné stanovisko MŽP SR k strategickému dokumentu (január 2014) je ale v tomto postoji zdržanlivé. Tvrdenie, že Bratislava potrebuje diaľnicu okolo mesta pre odbremenenie dopravy nebolo v strategickom dokumente plne preukázané. Dalo za pravdu aj pripomienkam verejnosti ohľadom oprávnených požiadaviek zdokladovať dopravnú opodstatnenosť vyťaženosti diaľnice D4, najmä 10 km tunela v navrhovanej lokalite Vajnory(Rača)-Marianka a prepojenia na rakúsku stranu cez Marchegg. Je také typické pre Slovensko, že namiesto skutočných riešení na zlepšenie dopravnej situácie v okolí hlavného mesta sa plytvá verejnými peniazmi tam, kde to nie je efektívne, len preto, že niekto napíše zaklínadlo TEN-T.
Ak minister Počiatek nájde odvahu, tak o dokumente „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest - Doplnok č. 3" bude rokovať Vláda SR a betonárska i tunelárska lobby sa môže začať tešiť. Veď kto by už len mal odvahu preverovať nejaký dokument, kde sa píše o TEN-T? Alebo kto by rád počul o sebe, že „ kráľ je nahý" ?
Od roku 2009 som poslankyňou Bratislavského samosprávneho kraja. Mám dlhoročné skúsenosti v ochrane prírody a krajinnom plánovaní. Získala som víťaznú cenu LeaDer 2012 Award skupiny ALDE z Výboru regiónov EÚ za obhajovanie záujmov verejnosti a za úspešný dialóg s občanmi v oblasti práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v Bratislavskom regióne. V SaS zodpovedá za agendu životného prostredia. Kandidujem do Európskeho parlamentu pod číslom 6.
