do prevádzky... do dočasnej prevádzky, dodnes nemá riadne povolenie a nie je ani skolaudované.
VDG bolo postavené na základe megalomanských plánov zo 70-tych rokov 20. storočia. Vodné dielo malo v prvom rade poskytnúť ochranu Žitnému ostrovu pred povodňami a zároveň vytvoriť mohutnú vodnú elektráreň spolu s Vodným dielom Nagymaros. S príchodom prelomových rokov po páde komunizmu, v roku 1989, maďarská strana prerušila práce na sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros a udržiava status quo v Dunakiliti.
Na Slovensku v tom čase vládla silná „betónová“ lobby z Vodohospodárskej výstavby a aj napriek upozorneniam odbornej ochranárskej verejnosti došlo k plánu „C“. Tým bolo prehradenie koryta Dunaja pri Čunove bez účasti maďarskej strany. Stalo sa tak v roku 1991 rozhodnutím československej vlády. O rok neskôr došlo k vypovedaniu medzinárodnej Zmluvy maďarskou stranou, následnému prehradeniu Dunaja na slovenskom území pri Čunove a spusteniu slovenskej časti sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (vodného diela Gabčíkovo) do prevádzky. Nasledovali súdne spory, ktoré boli ukončené v roku 1997 rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý potvrdil platnosť medzinárodnej Zmluvy a zaviazal obe strany rokovať v dobrej vôli o cieľoch v nej uvedených.
Súčasťou usporiadania vzťahov boli aj rôzne dohody o nevyhnutnom monitoringu, dodržiavaní prevádzkových vodných stavov v starom koryte Dunaja i v Mošonskom ramene. Riziká, na ktoré sme upozorňovali pred rozhodnutím vlády prehradiť Dunaj variantom „C“ boli vážne. Medzi nimi napríklad – rozsiahle odlesnenie, nedostatočné preskúmanie zmenených hydraulických pomerov v Hrušovskej zdrži a s tým spojené enormné riziko jemných nánosov, zníženie infiltračnej schopnosti Dunaja do podzemných vôd Žitného ostrova a napokon, síce časovo obmedzené, no extrémne zvýšenie hladiny podzemnej vody v okolí a následné vyplavovanie toxických látok z rôznych známych aj neznámych environmentálnych záťaží typu Vrakunská skládka.
Prehradenie Dunaja v roku 1992 znamenalo výrazný zásah do jeho zložitého ekosystému. O pretrvávajúcich problémoch hovorí aj Spoločná výročná správa z monitorovania životného prostredia. Zvýšením hladiny podzemnej vody v okolí Malého Dunaja sa práve výstavbou vodného diela zaktivizovala stará chemická skládka vo Vrakuni. Vyplavované toxické látky sa už dostali do podzemných vôd Chránenej vodohospodárskej oblasti a financie na ochranné opatrenia nie sú v štátnom rozpočte vyčlenené.
Ako vyzerá Vodné dielo po 30 rokoch?
Po rokoch dočasnej prevádzky bolo potrebné investovať milióny eur do opravy plavebných komôr ako aj odstránenia vážnych porúch na dilatačných škárach. Od roku 2017 do roku 2020 preinvestovala Vodohospodárska výstavba vo vodnej elektrárni Gabčíkovo viac ako 13 miliónov eur. O vodnom diele Gabčíkovo sa hovorí ako o viacúčelovej vodnej stavbe, čo však už dávno neplatí. A zamlčiavanie pravdy o situácii spôsobi ďalšie environmentálne škody, ktoré môžu byť nenapraviteľné. Po 30 rokoch už nemusíme hrať hru na skrývačku! Naopak, musíme sa realisticky pozrieť na negatívne dopady vodného diela na okolie.
Stavba sa podriadila jedinému cieľu - výrobe elektrickej energie. Elektrina sa vyrába na neskolaudovanej stavbe, ktorej opravy si vyžadujú ďalšie milióny eur. Nehovoriac o nevýhodných úveroch, krytých štátnymi zárukami, ktoré si zobrala Vodohospodárska výstav a štát ich napokon aj musel za firmu zaplatiť.
V súčasnosti sa vodné dielo Gabčíkovo stalo dojnou kravou štátneho rozpočtu. Z titulu vysokých výkupných cien elektriny je do štátneho rozpočtu plánovaný osobitný odvod zo zisku, po zdanení štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, v sume 150 000 000 eur. Čelíme energetickej kríze a tento osobitný odvod môže prispieť k vyplácaniu energetickej pomoci. Nie je však správne, že sa opakovane nepočíta s úhradou skutočných ekonomicky oprávnených nákladov na vodohospodárske služby pre Slovenský vodohospodársky podnik a na úhradu odstránenia environmentálnych záťaží spojených so spustením Vodného diela.
Dlhodobo poukazujem na krátkozrakosť rozpočtovania služieb v oblasti prevencie zhoršovania stavu podzemných vôd. Keď teraz hovoríme o vodnom diele Gabčíkovo, nehovorme len o výrobe elektriny, ale aj záväzku zabezpečiť dostatočné množstvo pitnej vody budúcim generáciám, ktoré sa nachádza v ohrozenej lokalite Žitného ostrova.
