Odborná i široká verejnosť očakávala, že návrh zjednoduší procesy. Zároveň však, že sprísni a vytvorí páky na vykonateľnosť rozhodnutí stavebného úradu. Avizovaný zákon mal uľahčiť stavebné konanie. Mal vytvoriť kompetencie pre orgány verejnej moci pre účinný zásah v prípadoch nedodržiavania zákona.
Zákon zasahuje do vlastníckych práv. Zasahuje do osobných slobôd jednotlivcov. Umožňuje stavebného úradu nariaďovať vlastníkovi povinností, ako má nakladať so svojim majetkom. Umožňuje aj nedobrovoľný zápis predkupného práva obcí a miest do listov vlastníctva.
Bez dôvodu sa menia postupy a pojmy v územnom plánovaní. Opäť sa zabúda na ekologické územné plánovanie ako nástroj manažmentu a ochrany krajiny. Povodňové územia a riziká zosuvov pôdy musia byť súčasťou územného plánovania.
Menia sa kompetencie samospráv a zavádzajú obligatórne lehoty na schvaľovanie územných plánov. Návrh zákona ruší smernú časť územného plánu a zasahuje do originálnych kompetencií samospráv pri schvaľovaní územných plánov. Odoberajú sa kompetencie Pamiatkovým úradom pri zásahoch do národných kultúrnych pamiatkach.
Je taktikou autorov zákona odpútať pozornosť od zámerov legalizovať nepovolené stavby ? Bol úmysel, že z cca 50 strán zákona sa terajšia verzia rozrástla na nezrozumiteľných viac ako 250 strán? Aj napriek rozsahu návrh zákona zabúda na mnohé odborné problematiky. V územnom plánovaní či projektovaní stavieb napríklad chýbajú princípy krajinného plánovania alebo ochrany krajiny pred povodňami. Nedostatočne sú zapracované práva verejnosti vyplývajúce z Aarhuského dohovoru (EIA). Chýba aj konkrétna ochrana stavieb proti radónovému žiareniu.
Zákon zavádza nové byrokratické inštitúty v §96 Register výstavby v §97 Register záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb.
V dobe, kedy verejnosť volá po razantnejších postupoch pri čiernych stavbách nový zákon nerieši vykonateľnosť zastavenia nepovolenej stavby. Zákon musí vytvárať také páky , ktoré odradia kohokoľvek vôbec čiernu stavbu začať. Realizácia čiernej stavby by mala mať trestnoprávny charakter. Obecná i štátna polícia musí okamžite konať a priamo zamedziť prácam na čiernej stavbe. Zákon musí odrádzať dodávateľov prác a energií napomáhať realizácii čiernej stavby.
Priam hádankou je formulácia v zákone: „Kolaudácii nepodliehajú neskolaudované stavby a stavebné úpravy, ktoré sa bez závad užívajú na rovnaký účel najmenej 20 rokov pred 1. júlom 2014". To znamená, že aj divoké stavby napríklad pod Slavínom, ktoré boli postavené do r. 1994 , neboli skolaudované a sú nezákonne užívané zrazu budú čisté? Viac sa dočítate v blogu Miroslava Ivana, tímlidra SaS pre dopravu.
Obdobne §73 zavádza tzv. „generálnu" kolaudáciu neskolaudovaných stavieb. V praxi týmto môže dôjsť k ohrozeniu životov ľudí užívajúcich stavbu bez kolaudácie. A to bez akýchkoľvek podmienok a za nezákonného vylúčenia dotknutých účastníkov konania! Kto je za takýmto návrhom ?
Autorom zákona možno aj priznať snahu niektoré negatívne javy v spoločnosti riešiť, ako napríklad problematiku reklamných stavieb. Žiaľ v návrhu je viac ako prípustné cítiť lobing veľkých reklamných spoločností s príznakom nerovnosti hospodárskej súťaže.
Ministerstvo dopravy v pripravovanom stavebnom zákone navrhuje skolaudovať a povoliť všetky papalášske vilky postavené bez povolenia a v rozpore s územným plánom. Viac sa dočítate v mojom ďalšom článku.
