Čerešničkou je návrh na každoročný výplach mozgov v podobe každoročne vydávanej správy Stav demokracie na Slovensku. Tá má vychádzať z vládnych prieskumov a prezentovať aj nálady postojov a znalostí obyvateľstva. Robert Fico sa stal premiérom 4. krát. Návrh PVV 2023 – 2027 jeho vlády je znôška fráz a protichodných vyjadrení.
Pri čítaní PVV som sa zamerala najmä na oblasť životného prostredia. Vedenie ministerstva totiž hneď v prvých dňoch svojho pôsobenia testovalo pozornosť odbornej verejnosti.
Text venovaný Environmentálnej politike je plný kontrastov. Doterajšia politická línia Tarabu a jeho pravej ruky F. Kuffu bola plná silných slov, návrhov zákonov v rozpore s princípmi Ústavy SR a veľkou mierou neznalosti povinností, ktoré zastrešuje rezort životného prostredia.
Realita ich dobehla a zjavne si to chlapci aj uvedomili, ich rétorika sa zmiernila. Z PVV cítiť amaterizmus terajšieho vedenia ministerstva a vplyv extrémistických a lobistických partnerov.
Vláda uvádza, že má ambíciu prostredníctvom zodpovedných personálnych opatrení a nominácií prispieť ku skvalitneniu činnosti ústavných inštitúcií a mechanizmu štátu. Tento princíp nám už stihli predviesť. Zjavne patent na transparentné výberové konania má len garnitúra Fico IV, a to len v prípade, že uspeje ich kamoš.
Sú povzbudivé slová o podpore a rozvoji súčasného energetického mixu postavenom na jadrovom zdroji a obnoviteľných zdrojoch ako aj doterajšiemu trendu zvyšovania energetickej efektívnosti, environmentálnych inovácií a transformácii národného hospodárstva na nízkouhlíkové hospodárstvo. Okrem nízkoemisného využitia odpadov – ako potencionálnej suroviny aj pre výrobu elektriny a tepla, nič nové. V tejto súvislosti sa vynára obava z nízkej podpory Cirkulárnej ekonomiky a minimalizovania tvorby odpadov. Prípadne vo vzduchu je oprávnená obava, či nie je cieľom rezortu odpad na tento účel dovážať.
Dá sa súhlasiť so zámerom minimalizovať goldplating voči povinnostiam vyplývajúcich z európskych smerníc. Obavy však vytvárajú formulácie z tendencie ohýbať právo pri kľúčovom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ten nie je dokonalý a modernizácia procesov je potrebná. Ale zjavne rezort v niektorých zámeroch nemá jasnú víziu. Budeme sledovať čo navrhnú.
Rezort životného prostredia patrí pod zodpovednosť SNS. Tá síce nemala v minulom volebnom období svoje zastúpenie, ale nový minister Taraba a jeho štátny tajomník Kuffa boli poslancami NR SR. Títo páni robili všetko preto, aby oslabili ochranu prírody a krajiny. Vykrikovali o poškodzovaní vidieka a podobne. Hlasovali proti zákonu o turistických trasách, ktorý mal ambíciu podporovať a rozvíjať cestovný ruch, turizmus každého druhu, vrátane cykloturistiky, ktorá sa v PVV osobitne vyzdvihuje.
To svedčí o farizejstve týchto pánov, ktorý doteraz svojim konaním nepreukázali schopnosť rozumieť výzvam spojených s klimatickou zmenou, ochranou podzemnej aj povrchovej vody, ovzdušia a v neposlednej miere aj nevyhnutnou biodiverzitou. Ich boj proti prírodnému turizmu vyústil cez ich prívržencov až do vyhrážok na špecialistov v tomto obore. Teraz to majú v PVV ako prioritu strany, za ktorú sú nominovaní za členov vlády. Super, budeme radi, ak dokážu zmeniť svoj kompas.
Uchovávanie biodiverzity a podmienok na jej prirodzený rozvoj sú princípy, na ktorých sú postavené kritéria medzinárodného posudzovania chránených území, ktoré navrhuje IUCN. Bolo by skvelé, ak by sa nimi vedenie naozaj riadilo pri napĺňaní svojich vízií. Týka sa to aj ochrany živočíšnych druhov, vrátane šeliem žijúcich v Karpatskej divočine. Posilnenie pozície zásahového tímu, tak ako je to uvedené v PVV je namieste, avšak je v ostrom protiklade snahám vyhovieť lobistom exkluzívnych poľovačiek na medveďa a vlka a zabíjať ich na základe biznisových kvót.
Vláda vraj zmapuje reálny stav počtu výskytu chránenej šelmy - medveďa hnedého na Slovensku a začne vecný dialóg s Európskou komisiou o preklasifikovaní stupňa ochrany tejto šelmy v prípade, že výsledky preukážu jej premnoženie. Takže nie odborníci, ale vláda určí kto bude počítať medvede. Možno počkajú na svit splnu mesiaca a budú počítať, tak ako sa chválil pp. Huliak. A potom rozhodnú. Zdá sa, že ministerskí páni trúbia na ústup.
Národné parky sú najucelenejším systémom komplexu ochrany prírody a krajiny. Už aj súčasným pánom na ministerstve sa otvorili oči a boli nútení priznať, že aj pri ochrane prírody a zonácií národných parkov je uznávaným princípom, že obmedzovanie vlastníckych práv môže byť realizované, samozrejme za primeranú náhradu a kompenzáciu škôd. Takto to bolo aj doteraz, lebo takto je to definované aj v Ústave SR. Zonácia je nevyhnutná k možnosti čerpať finančné prostriedky na rozvoj regiónov aj cestovného ruchu. Proces zonácie ako aj prerokovania je riadený orgánmi štátnej správy, prostredníctvom Okresných úradov. Iné je vykrikovať z parlamentnej lavice v opozícií, alebo na tribúnach predvolebných mítingov a iná je chvíľa konfrontácie s realitou.
Amaterizmus a neznalosť platných predpisov sa premietla do PVV aj v časti o environmentálnych záťažiach. Autorom odporúčam lepšie nahliadnuť do programov politických strán, ktoré sú v parlamente. Mohli toho odpísať viac a vyhli by sa školáckym chybám. Zamieňanie vytvárania čiernych skládok s environmentálnymi záťažami je kardinálny nedostatok legislatívneho povedomia. S tým súvisí aj to, že v PVV je opomenutá ochrana vody, podzemnej aj povrchovej. Dá sa súhlasiť s deklaráciou vlády, že považuje za svoju prioritu stabilizovať systém vodného hospodárstva a zadržiavania vody v krajine. Voda je nenahraditeľnou surovinou, bez ktorej sa nedá žiť. Slovensko, ktoré je bohaté na ešte stále kvalitnú pitnú vodu je ohrozované práve starými environmentálnymi záťažami, na ktoré vláda amatérov na rezorte životného prostredia v PVV úplne zabudla.
