Oteckovia, takto nie

Pôrodnica je asi jediným oddelením nemocnice, kde je bolesť vyvážená radosťou a kde prevažuje šťastie a optimizmus nad smútkom a beznádejou. Keď ma zdravotné problémy priviedli do nemocnice a ocitla som sa na chodbe susediacej s týmto oddelením, priam som si užívala tú atmosféru.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (40)

Čakala som na vyšetrenie a pozorovala dianie okolo seba. Mladý muž, asi novopečený otecko, sa zvítal so ženou, ktorá zrejme nedávno rodila - bolo to vidno podľa opatrnej chôdze a náramku s číslom, ktorý dostanú všetky rodičky po pôrode kvôli identifikácii bábätka. Muž jej odovzdal tašku, ona mu povedala, aby chvíľu počkal, potom doložila: "...prinesiem ti ho ukázať..." a zmizla za dverami.

Muž si sadol, vytiahol mobil a začal telefonovať. Hovoril tak nahlas, že som si hovor chtiac-nechtiac vypočula. Nejakému známemu farbisto opisoval jazdu "superrýchlym fárom", ktoré mal požičané.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Medzitým sa vo dverách opäť zjavila žena. V náručí niesla bábätko. S vysoko zdvihnutou hlavou, priam z nej vyžarovala hrdosť na potomka, ktorého niesla ukázať jeho oteckovi. Vtedy sa mi v pamäti vybavila spomienka na tú nezabudnuteľnú chvíľu pred rokmi, keď po pôrode prvýkrát položili vedľa mňa moje dieťatko, a ja som obdivovala toho malého človiečika: očká, pusinka, malinký noštek, krásne formované ušká, ručičky zatvorené do pästičiek... Ešte teraz si pamätám, ako som so zatajeným dychom opatrne ukazovákom otvárala tú pästičku, jemne narovnávala jednotlivé pršteky a obdivovala malinké nechtíky, miniatúrne kĺbiky... Bolo to dokonalé. Ozajstný zázrak. 

SkryťVypnúť reklamu

Tešila som sa v duchu s tým oteckom, že zažije krásnu a neopakovateľnú chvíľu, keď uvidí zázrak... Ale otecko stále telefonoval, nevšímal si nič okolo seba. Žena s bábätkom na rukách si bez slova sadla vedľa neho. Muž stále veselo vykrikoval do mobilu: "...a tak som sa len bál, aby som sa v tej rýchlosti nevybúral, šak chápeš..." Zrejme mal svoje priority. Okolie ignoroval, pohľadom ani len nezavadil o tých, ktorí mu boli najbližšie. Žena sedela vedľa neho bez slova, nepohnute ako sfinga, len po lícach sa jej kotúľali slzy a dopadali na ten vzácny batôžtek, ktorý držala v náručí... 

Tá neopakovateľná chvíľa prešla okolo, nepovšimnutá oným mužom. Nemal jej kto povedať: postoj, chvíľa, si krásna. A tak sa stratila do nenávratna.

SkryťVypnúť reklamu

Sestrička ma prišla zavolať na vyšetrenie a ja som si v pamäti odniesla ten obraz rodiny: nevšímavý otec, rozjarene hulákajúci do telefónu a vedľa neho matka, slzami kropiaca perinku bábätka.

Vitaj do života, človiečik.

Kristína Antálková

Kristína Antálková

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som taká,aká som. Ale som rada, že som. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu