Aha, je tu akýsi časopis. Tuším som ho ešte nečítala. Prelistujem ho a narazím na článok, ktorý neuveriteľným spôsobom vychvaľuje chôdzu. Zaujme ma, pohodlnejšie sa uvelebím na posteli a čítam.
Dozviem sa, aká je chôdza všeobecne prospešná. Na všetko. Na kĺby, svaly, srdce, cievy, psychiku - skrátka, na čo si len človek zmyslí. A najnovšie je "in" chôdza s palicami - nordic walking. Zapája do chôdze aj ruky a také svalové partie, ktoré ináč zaháľajú. To je niečo!
Normálne ma to vyprovokuje k akcii. Žeby som opustila posteľ? Posadím sa a opatrne zložím z postele zlomenú a následne operovanú nohu. Chvíľu mi trvá, kým dočiahnem barly. Zase mi ich posunuli. Ale už ich mám. Šup jednu barlu pod pazuchu, šup druhú - a môžem štartovať. To je taká moja verzia nordic walking. Veď aj barly sú len palice. A tiež pri tom zapájam ruky a iné svalové partie, než pri bežnej chôdzi. Skrátka, aj ja som in.
Vykuknem z dverí nemocničnej izby na chodbu. Potrebujem zistiť intenzitu premávky, či sa aj ja ako výrazne spomaľujúci element môžem do nej zapojiť. Dopravná situácia na chodbe je priaznivá, tak vyštartujem.
Nemocničná chodba je dlhá a rovná, teda ideálna na nácvik chôdze. Spomeniem si na slová fyzioterapeuta, aby som tú nohu nevláčila ako nepotrebnú a zbytočnú, ale zapájala do chôdze. Sústredím sa teda a predpisovo vykročím: barly dopredu, nasleduje chorá noha - zodvihnúť, ohnúť v kolene, položiť, teraz zdravá noha a celé zopakovať. A znova. A znova. A stále dookola. Áno, to je ono. Ide mi to. Ja chodím!
Zaujímavé, roky rokúce človek chodí bez toho, aby musel rozmýšľať, aký pohyb má práve teraz urobiť, kedy má nohu pokrčiť a kedy vystrieť. Chodí automaticky, môže pri tom s niekým debatovať, môže telefonovať, môže lízať zmrzlinu, môže veľa vecí. A potom stačí okamih a zrazu je všetko ináč. Chôdza prestane byť samozrejmosťou. Stáva sa zložitým procesom, ktorý vyžaduje plné sústredenie. Maximálnu koncentráciu a pozornosť.
Pomaly sa posúvam a vychutnávam každý meter chodby, ktorý zdolám. Teším sa z každého kroku, pri ktorom ma nič nebolí.
Autor toho článku v časopise má pravdu. Chôdza je naozaj úžasná vec.
