Potom to bola hysterická mamička, ktorá mi mávala pred nosom potvrdením od psychologičky, že jej dcéra má nadpriemerné IQ - pritom dieťa nevie rozlíšiť pojmy ako napravo, naľavo - a vraj génius? To bude asi ťažký stupeň geniality. Nasledoval pán Dôležitý, predstavil sa menom, titulom a dôrazným varovaním, že pracuje na ministerstve - holt, "nejsme leckdo"! Nuž, všetci sa musíme nejako živiť. A ďalší a ďalší rodičia...
No ale zdá sa, že na dnes je to už všetko. Zbalím si veci, otvorím dvere - a za nimi stojí starenka. Krásna, ako z rozprávky: biele vlasy sčesané do uzlíčka, tvár vráskavá ako sušené jabĺčko, oči modré ako jarná obloha... Starenka prehovorí. Áno, čaká na mňa. Chce sa informovať na svojho vnuka Robinka.
Robových rodičov sme už niekoľkokrát pozývali na pohovor do školy, ale vždy to ignorovali. Až teraz, babička... Aspoň niekomu na tom chlapcovi záleží, v duchu si povzdychnem a neviem, ako mám tejto rozprávkovej starenke povedať, že Robinko má množstvo neospravedlnených hodín, je agresívny, kradne mobily, je drzý voči vyučujúcim, fajčí v priestoroch školy, skrátka má na rováši všetky možné prehrešky, na aké si len možno v súvislosti so žiakom základnej školy spomenúť.
Starenka ma bez slova počúva, pokyvuje hlavou. Keď skončím, chápavo sa na mňa usmeje a nečakane ma pohladká po ruke: "Moja, máte to s tým naším Robinkom ťažké... No ale skúste to s ním ešte, viete, on nie je zlý, dobrý chlapec je to, len ho pokazili..." Siahne do igelitky, ktorú drží v ruke, a vytiahne z nej fľašu:
"Zoberte si, moja... Domáce vínko, ríbezľové, z mojej záhrady... Dobre vám urobí, ste bledá a toto pomáha na krv, vráti vám farbu, uvidíte..." Cúvam, ďakujem, odmietam, ale babička je ako chobotnička, keď raz chytí, nechce pustiť. Ťažko odmietnuť úplatok...
Nakoniec predsa len pochopí, že nie znamená naozaj nie. Strčí fľašu do tašky a zaševelí: "Veď ja som to Robkovi hovorila, že asi nevezmete, ale on sále do mňa húdol: babi, skús to, urob to kvôli mne..."
Teda tak to je! Kto by to bol povedal - rozprávková babička a pritom je to agentka - provokatérka nasadená vlastným vnukom! Ja viem, šlo "iba" o fľašu vína, ale viem si predstaviť Roba, ako pri vhodných príležitostiach trúsi poznámky typu: jednotku mi dať nemôže, ale víno od mojej babky zobrať môže...
Babka cupká smerom k východu, ja zamykám triedu a sklamaná uvažujem, že už ani rozprávkovým babičkám sa nedá veriť. Pozor na ne! Koniec-koncov, bola to tiež napohľad milá starenka, čo ponúkla Snehulienke otrávené jablko...
