Dnes mám dozor ja. Vonku je zima, fúka studený vietor, decká postávajú v hlúčikoch a odovzdane mrznú, podobne my dve s kolegyňou. Vyzerá to na pokojnú službu, dážďovky sú v tejto zime zalezené hlboko, piráty nepočuť. Zrazu spoza rohu vybehne skupinka chlapcov. Zrejme fajčiarska úderka narazila na riaditeľa, myslím si škodoradostne.
"Pani učiteľka, pani učiteľkááá," revú s očami navrch hlavy. "Tam, tam pri plote je mŕtvola!" No, to určite. Zhovievavo sa usmejem, ale idem sa pozrieť. Úsmev mi zamrzne - na zemi skutočne niekto leží. Spoznávam Romana Krhličku z deviatej bé, dnes v škole chýbal... Nakloním sa nad neho a ovanie ma zápach pohostinstva štvrtej cenovej skupiny - cigarety a alkohol. Jasné, je opitý. Oči má zatvorené, nereaguje, keď sa mu prihováram, keď ho tľapkám po líci, je studený ako ľad. Vtedy si uvedomím, že chlapec je v bezvedomí, a v noci mrzlo, ktovie, odkedy tu leží...
Posielam žiaka s odkazom za Romanovou triednou, nech volá záchranku. S kolegyňou riešime, čo ďalej. Prvé, čo nás napadne, že chlapca treba zaniesť dnu, do tepla, aby nezmrzol úplne. Deviataci nám s ním pomôžu. Z telocvične rýchlo prinesú žinenku, Romana na ňu uložia. Prichádzajú ďalší učitelia, dávajú chlapca na bok, aby sa neudusil prípadnými zvratkami. Roman dýcha veľmi slabúčko, kolegovia so zdravotníckym kurzom sa polohlasne dohovárajú, ktorý z nich bude v prípade potreby dávať umelé dýchanie a ktorý masáž srdca. Obávame sa najhoršieho...
Prichádza záchranka, chlapca naložia a odvezú.
Roman žije iba s matkou, nemá žiadnych súrodencov. Soňa, Romanova triedna, sa pokúša volať matke, aby jej oznámila, čo sa stalo. Pani Krhličková má však vypnutý mobil. Soňa to skúša znova. A znova. Medzitým telefonuje do nemocnice, kde jej oznámia, že Roman má otravu alkoholom a podchladenie organizmu, zlyhávali mu životné funkcie, takže ho museli resuscitovať. A matka stále neberie telefón... Soňa skúša volať jej zamestnávateľovi, pani Krhličková pracuje ako účtovníčka v jednej firme, ale je tam len odkazovač.
Soňa je rozhodnutá požiadať zástupcu o uvoľnenie z vyučovania a ísť za chlapcovou mamou osobne, veď situácia je vážna. Ešte posledný telefonický pokus - nakoniec sa to podarilo. Dotelefonuje s Romanovou matkou a chvíľu len tak sedí a nechápavo pozerá. Po tom, čo trasúcim sa hlasom porozprávala, čo sa stalo, pani Krhličková jej ľahostajne poďakovala za informáciu a prehodila, že ak si nájde čas, zájde za chlapcom do nemocnice.
So Soňou si kladieme otázku, čo také dôležité musí mať matka na práci, aby v situácii, ako je táto, nepustila všetko z rúk a nebežala do nemocnice za synom, ktorý takmer prešiel cez hranicu, odkiaľ už niet návratu...
Odpoveď sme nenašli.
