Celé sa to začalo tým, že som dostala nevinne vyzerajúcu hľuzu. Po zasadení onedlho začalo zo zeminy niečo vyliezať. Malo to kožu posiatu škvrnami a pripomínalo nejakú príšeru:
A čo tie chápadlá?! Našinec odchovaný horormi typu Votrelec začal uvažovať o vesmírnom výsadku a mimozemšťanoch v kvetináči. Ale chápadlá sa zazelenali - a bolo jasné: je to zmijovec!
Zmijovec - Amorphophallus rivieri, zvaný tiež konjac, je áronovitá rastlina (Araceae), ktorá pochádza z tropickej džungle juhovýchodnej Ázie. O nevšednosti tejto rastliny svedčia názvy, ktoré jej dali domorodci v krajinách jej výskytu: diablov jazyk, voodoo ľalia, leopardia palma, hadia palma. To, čo vidíte na fotke, je jediný dáždnikovitý list, ktorý rastlina vyženie. Tvorí ho dlhá škvrnitá stopka, na ktorú nasadá čepeľ, vejárovito formovaná do niekoľkonásobne perovito strihaných lalokov. Priemer "dáždnika" je 115 cm. Tu ho vidíte v plnej kráse, tak ako v súčasnosti kraľuje na našom balkóne:
Podzemná časť rastliny - hľuza - je jedlá. V Ázii ju pripravujú pečenú, varenú, alebo po nakrájaní na tenké plátky ju vysušia, zomelú na múku a používajú na prípravu rôznych jedál. Toto zistenie ma upokojilo: ak raz vypukne v našej rodine hladomor, stačí vyhrabať z kvetináča hľuzu - a bieda von z domu! Tiež má liečivé účinky - obsahuje polysacharid glukomannan, ktorý sa používa ako výživový doplnok pri rôznych zdravotných problémoch, ako je vysoký cholesterol, diabetes, hypertenzia a ďalšie. Sušená hľuza vraj obsahuje až 40 % tejto látky, ktorá je súčasťou aj mnohých prípravkov na chudnutie: má absorbčné schopnosti, v kontakte s vodou dokáže až 50-násobne zväčšiť svoj objem, čím vyvoláva pocit plného žalúdka a potláča chuť do jedla. A vraj má nula kalórií! Takže ak sú vaším vzorom vychrtlé modelky - záchrana je opäť v kvetináči...
To bolo zatiaľ príjemné obdobie v živote zmijovca. Na jeseň zelená časť uschla, ostala len hľuza v zemi, ktorú sme odložili zimovať na schodisko. V čase okolo Vianoc začal zo zeme vyliezať opäť nám dobre známy škvrnitý "živočích" - a tak, netušiac nič zlé, sme rastlinu preniesli do bytu. Vyrástla dlhá škvrnitá byľ, ktorá mala na konci puk. Tešili sme sa na kvet, ale len do chvíle, kým rozkvitol:
Nejedná sa o kvet v pravom zmysle slova, ale o súkvetie zložené z dvoch častí: z pretiahnutej osi a listovitého tulca, ktorý obaľuje kvet pred rozkvitnutím a chráni ho. Na kvetnej osi, nazývanej aj kvetná palica, sú uložené desiatky drobných jednopohlavných kvietkov. A teraz to príde: kvet vydáva ostrý a intenzívny zápach, asi ako zdochlina v pokročilom štádiu rozkladu. Navyše zmijovec má vlastnosť v rastlinnej ríši ojedinelú - kvet dokáže pomerne výrazne zvýšiť svoju teplotu voči okoliu, čo prispieva k intenzívnejšiemu uvoľňovaniu páchnucich látok a prilákaniu aj tých druhov hmyzu, ktoré vidia v infračervenej oblasti spektra. Takže pokochajte sa kvetom, veľkým asi 40 cm, ktorý má farbu a vzhľad mäsa, zápach sa našťastie cez monitor nešíri:
Je to ideálny prostriedok na vypudenie nežiadúcich návštev - v spoločnosti kvitnúceho zmijovca zaručene nikto dlhšie nevydrží, pokiaľ netrpí totálnou stratou čuchu. U nás už tri sezóny čaro Vianoc dotvára zmijovec, pokiaľ ho nevynesieme z bytu na schodisko - a je ho cítiť aj cez zatvorené protipožiarne dvere. Škoda len, že v danom ročnom období sa opeľujúci hmyz príliš nevyskytuje, pretože zmijovec má vraj pozoruhodný plod - bobuľu značných rozmerov a žiarivých farieb. Ale raz sa možno aj to podarí a fotogalériu potom budem môcť doplniť o ďalší obrázok.
Ak som týmto článkom vzbudila záujem niektorých dobrodružných pováh o pestovanie tejto zapáchajúcej krásky a chceli by si to vyskúšať, všimnite si, že v kvetináči vedľa materskej rastliny sú aj maličkí zmijovčíci, takže ak niekto má záujem...
