Nakupovala som v jednom zo supermarketov Tesco. Hlavnú časť nákupu tvorilo oblečenie pre našich juniorov - tričká, kraťasy, no a jedna blúzka pre mňa.
Všetko som to vyložila na pás pri pokladni, v ktorej sedel mladík, zrejme brigádnik. Pri práci ho podchvíľou vyrušoval jeho kolega z vedľajšej pokladne, ktorý bol asi nový a mal veľa nejasností. No a v dôsledku toho sa aj ten "môj" pokladník mýlil, občas niečo nablokoval dvakrát, potom to stornoval... No ale konečne som zaplatila, s plným nákupným vozíkom som sa presunula o kúsok ďalej a pre istotu som si skontrolovala pokladničný blok. A tu som zistila, že chlapec mi zabudol nablokovať blúzku. Jednoducho ju z pásu preložil medzi ostatné veci bez toho, aby ju nablokoval. Dokonca bola na nej aj tá magnetická vecička, ktorá by mala pípať pri prechode pokladňou - ale nič také sa nestalo...
Vrátila som sa k pokladni a požiadala mladíka, aby mi blúzku nablokoval dodatočne. Táto situácia ho zjavne pobavila: "Tak toto - hihi - sa mi ešte nestalo! Ľudia vždy reklamujú len to, čo je navyše, ale že niečo chýba - hihi - to je prvý raz..." Pani, ktorá čakala pred pokladňou, nechápavo krútila hlavou: "Takú peknú blúzku ste mohli mať zadarmo, a vy urobíte takúto hlúposť!" Na moju prekvapenú reakciu, že to je predsa krádež, mi vysvetlila, že krádež by to bola vtedy, keby som blúzku vopchala do tašky a snažila sa prejsť okolo pokladne tváriac sa, že ju nemám. Ale keďže som ju dala na pás spolu s ostatným tovarom, už to krádež nie je.
Zaplatila som za blúzku, zbalila nákup a šla domov. Na autobusovej zastávke som stretla známu a hneď začerstva som jej porozprávala, čo sa mi stalo. Až sa jej oči rozšírili od údivu: "No téééééda - takúto hlúposť urobiť... Mohla si mať aj novú blúzku, aj ušetriť pár stovák !" Snažila som sa jej vysvetliť, že tá blúzka by bola ukradnutá a ja by som mala zlý pocit vždy, keby som si ju obliekla. Skrátka by som sa v nej necítila dobre. Ale známa len nechápavo krútila hlavou...
Od malička mi vštepovali, že ak človek odnesie niečo z obchodu bez zaplatenia, je to krádež. V tom som mala doteraz jasno. Ale zdá sa, že až také jasné to nie je. Prekvapuje ma, ako klesá prah citlivosti voči krádežiam. A to je možno dôvod, prečo sa v našej spoločnosti tak darí podvodníkom a zlodejom na rôznych úrovniach.
Nechce sa mi meniť zásady. Začínam si však pripadať ako nepraktický dinosaurus, odsúdený na vyhynutie. Zdá sa, že v dnešnej dobe sa takéto starosvetské správanie nenosí.
Dnes som si onú blúzku obliekla - a cítim sa akási nesvoja. Hlodá vo mne pochybnosť, či som čestná, alebo hlúpa...
