Sledujem reakcie blogerov a diskutujúcich tu na blogu a rada by som uviedla niektoré moje postrehy. Predovšetkým, všetci sa tu zhodli na tom, že potraty sú zlé. Napriek tomu ale existujú. Je to zrejme preto, že žena sa rozhodne pre potrat v krízovej situácii. Keď je človek v úzkych, môže reagovať skratovo, ale keď nevidí iné východisko z danej situácie... Kampaň by to východisko mala ukázať.
Ty si v prvej časti svojej kampane uviedla bilboardy, na ktorých boli drastické obrázky plodu po interrupcii. Ľudí to šokovalo, prebralo z letargie, začalo sa o tejto téme hovoriť - z tohto pohľadu bilboardy splnili svoj účel.
Teraz vstupuješ do druhej časti kampane, ale vlastne chceš zopakovať to isté, čo tu už bolo: šokovať ľudí. Dovoľ, aby som Ti navrhla inú formu kampane, podľa môjho názoru účinnejšiu. Bilboardy by mali vyvolávať v ľuďoch pozitívne reakcie. Mohli by byť na nich bábätká na tisíc spôsobov: usmievavé bábätko, bábätko naťahujúce rúčky za hračkou, spinkajúce bábätko, ... možností je veľa, a k tomu nejaký jednoduchý text ako napríklad: Ďakujem ti, mama, že som sa narodil. Alebo: teším sa zo života. Alebo: som na svete rád, a podobne.
Ak aj takýto bilboard osloví budúcu mamičku, ešte stále to nerieši jej problém. Treba si uvedomiť, že táto kampaň by nemala zachraňovať len nenarodené detičky, ale aj ich matky. Taká interrupcia dokáže poriadne pokrčiť ľudskú dušu, o tom by vedeli rozprávať kňazi i psychológovia. Táto kampaň by mala ponúknuť budúcej matke pomoc, riešenie jej problému. A preto by na každom bilboarde mal byť uvedený kontakt, kam sa matka v núdzi môže obrátiť: rôzne azylové domy, hniezda záchrany a podobne. Ženy veľakrát ani netušia, že niečo také existuje.
To je moja predstava kampane proti interrupciám. Skús sa, prosím, zamyslieť, či by táto forma nebola účinnejšia. Ako sa často pri takýchto kampaniach uvádza, sme za kultúru života, nie smrti. Nebude pôsobivejšie, ak budú v uliciach miest usmievavé bábätká namiesto detských mŕtvoliek?
Prajem Ti, aby si sa rozhodla správne. Veď bojuješ za dobrú vec, na ktorej záleží aj nám ostatným.
Pekný deň Ti praje
Kristína
P.S. Túto formu otvoreného listu som volila preto, lebo som sa obávala, že odkazy vo svojom blogu už pre istotu nečítaš, a teda ak by som Ti napísala tam, nemuselo by sa to k Tebe dostať.
P.P.S. K týmto nápadom ma inšpirovali diskusie pri jednotlivých blogoch a názory niektorých diskutujúcich (ďakujem, morfaame).
