Učitelia, tí sa majú

Písmo: A- | A+

Stála v rade pred pokladňou v potravinách a vypočula si rozhovor dvoch žien, stojacich pred ňou:"Ty kupuješ bonboniéru? Niečo oslavujete?""Ale nie, bude Deň učiteľov, tak pre Dankinu triednu...""To ja sa na to vykašlem. Učitelia, tí sa majú, stále len prázdniny, krátka pracovná doba, práce málo, a len by platy chceli zvyšovať. No ešte to tak, nezaslúžia si..."

Ozaj, čo tí učitelia vlastne robia? Pozrime si jeden obyčajný deň učiteľa na druhom stupni obyčajnej základnej školy, alebo, vzhľadom na prefeminizované školstvo, radšej učiteľky.

Doobeda si odučí šesť hodín. Päť svojich a jednu suplovanú za chorú kolegyňu. Šesť hodín maximálnej sústredenosti, pretože žiaci neomylne vycítia, kedy je učiteľ neistý v danom učive alebo nie je plne koncentrovaný z ľubovoľného dôvodu - bolí ho zub, má migrénu či domáce problémy - a hneď sa to prejaví na ich správaní. Hodina sa zvrhne na voľnú zábavu, pozornosť detí je stratená a spravidla to už nejde napraviť. Podobne to dopadne, ak hodina nie je dostatočne zaujímavá.

Počas prestávok sa učiteľka pokúša opraviť písomky z predošlého dňa, ale nestíha - musí riešiť najrozličnejšie problémy svojich žiakov:
"Pani učiteľka, nemáte nejakú náplasť či čo, mám nové topánky a hrozne ma tlačia, aha, aký mám pľuzgier..."
"Pani učiteľka, nemohol by som sedieť s Gabikou, viete, som do nej, nebudem vôbec vyrušovať, uvidíte..."
"Pani učiteľka, nemohli by ste nám pomôcť s domácou úlohou z prírodopisu? Vieme, že neučíte prírodopis, ale mali sme zistiť, ktorý ihličnatý strom má plody oriešky, a nezistili sme, tak či náhodou..."
"Pani učiteľka, strašne ma bolí hlava..."
"Pani učiteľka..."atakďalej.

Učiteľka vyloví z lekárničky náplasť, Maťovi dovolí presadiť sa ku Gabike, priaznivcom prírodopisu pripomenie ľudovú pieseň o limbore, z ktorej padajú oriešky do dvora, majiteľovi boľavej hlavy, ktorý sa jej akosi nepozdáva, dá teplomer a potom zatelefonuje rodičom, že dieťa má horúčku ... atakďalej.

Predpoludnie ubehne a je tu čas obeda - učiteľka ide do jedálne, kde má dozor. Je to úloha veľmi nevďačná, lebo keď ide o jedlo, žiak nepozná brata a jedáleň berie útokom. Učiteľka sa snaží zjednať poriadok a nedovoliť starším a väčším predbiehať v rade menších a slabších, za čo si vypočuje niekoľko poznámok:
"Čo mi tá môže, veď ja mám väčšie vreckové ako ona plat..."
"Učiť chodia iba takí lúzeri, čo si nevedia nájsť lepšiu prácu..."
"To čo má tá učka oblečené, veď to sa už nenosí..." 

Poobede pripravuje dvoch žiakov na olympiádu. Robí to vo svojom voľnom čase a zadarmo, pretože platené by to mala len v prípade, ak by vyučovaných žiakov bol určitý počet - no a keďže olympionici sa spravidla nevyskytujú v húfoch, je to tak, ako to je. Predbehnem trošku udalosti: jeden z uvedenej dvojice žiakov vyhrá okresné kolo a v krajskom sa umiestni na medailovej pozícii, vďaka čomu je okamžite prijatý na prestížnu strednú školu, ale učiteľke nikto nepoďakuje - ani žiak, ani vedenie školy...

No ale poďme späť. Keď olympionici odídu, učiteľka čaká v kabinete. Má dohodnuté stretnutie s rodičom problémového žiaka. Rodič mešká, učiteľka využíva čas na surfovanie po internete, kde si vyhľadáva zaujímavosti k učivu, ktoré má preberať v najbližších dňoch. Keď rodič mešká tridsať minút, učiteľka sa mu pokúsi zavolať, ale dozvie sa len to, že volané číslo je momentálne nedostupné. Po polhodine to zopakuje s rovnakým výsledkom, pochopí, že rodič už nepríde, zbalí sa a ide domov. Je už pol piatej, ešte musí rýchlo nakúpiť.

Doma sa venuje bežným domácim povinnostiam, pomôže s úlohami svojim deťom, no a po večeri začne uvažovať o príprave na ďalší deň. Priblížiť dobrodružstvo chémie žiakom vo veku rozvinutej puberty nie je jednoduché. Zaujíma ich iba výroba výbušnín a drogy, pričom ani jedna z týchto tém nie je zahrnutá v osnovách. Je ťažké nalákať ich na výrobu železa či deriváty uhľovodíkov, ale učiteľka to nevzdáva. Chcelo by to urobiť na hodine nejaké chemické pokusy, to ich zaujme. Lenže škola nepovažuje nákup chemikálií za prioritu, a tak nieto s čím pracovať. Učiteľka chápe, že zatekajúca strecha má prednosť a škola nemá peňazí nazvyš, ale to jej pri vyučovaní nepomôže. A tak začne prehrabávať špajzu a s výsledkom je spokojná: do fľaštičky si odleje ocot, zoberie balíček sódy bikarbóny, citrón a niekoľko vrecúšok slezového čaju. Pokusy budú, chémia je zachránená.

Rodina medzitým zasadla k televízoru a pozerá film, učiteľka v kuchyni opravuje písomky. Potom si spomenie, že podľa osnov má ďalší deň opakovať tematický celok - na to musí niečo vymyslieť, aby sa decká nenudili. Na prvom stupni sa to ešte dá, deti sú vďačné za každú hru či súťaž, ale v ôsmackom a deviatackom svete sú takéto aktivity spravidla ocenené pohŕdavým úškľabkom a vetou: "To je trrrrrapnééé..." No hádam Milionára si zahrajú, a tak pripravuje sady vhodných otázok. Keď skončí, je skoro polnoc.

Ráno ide nakúpiť čerstvé rožky na raňajky a v rade pred pokladňou si vypočuje rozhovor dvoch žien:
"Ty kupuješ bonboniéru? Niečo oslavujete?"
"Ale nie, bude Deň učiteľov, tak pre Dankinu triednu..."
"To ja sa na to vykašlem. Učitelia, tí sa majú, stále len prázdniny, krátka pracovná doba, práce málo, a len by platy chceli zvyšovať. No ešte to tak, nezaslúžia si..."

Milí učitelia, dovoľte mi ako rodičovi školopovinného dieťaťa zaželať vám k vášmu sviatku všetko najlepšie. Pretože napriek všetkému ste to vy, čo deťom otvárate brány poznania.

Skryť Zatvoriť reklamu