Domčeky pre trpaslíkov, vertikálny les a dom, ktorý dýcha, tak možno nazvať tri architektonické zaujímavosti, ktoré môžete v metropole Lombardie vidieť. Prvý sa nachádza na Via Lepanto v štvrti Maggiolina na severe Milána a ide o kuriózny projekt zástavby z dielne architekta Maria Cavallého. Vyrástla tu roku 1946. Pôvodne išlo o desať domov v tvare iglú a dva v tvare hríba, konkrétne muchotrávky červenej. Žiaľ, potomok extravagantného staviteľa mal málo pochopenia pre dielo svojho otca a v šesdesiatych rokoch nechal niekoľko domčekov zbúrať. Dnes sa ich zachovalo osem, aj keď väčšina z nich prešla rekonštrukciou. (Ja vám ponúkam len archívne snímky, keďže momentálne miniatúrne stavby zakrýva vegetácia.)
Oveľa známejší architektonický počin nájdete vo štvrti Isola, ktorá v poslednom čase zaznamenáva nebývalý rozkvet. Ide o dve výškové budovy z roku 2014, ktoré sú odpoveďou na odlesňovanie a nedostatok zelene v mestách. Architekta svetového mena Stefana Boeriho už nebavilo navrhovať mrakodrapy zo skla, ocele a betónu, a tak vznikol nezvyčajný projekt budov zahalených do zelene stromov a kríkov. Na dvoch vežiach sa skutočne nachádza 771 stromov, 5000 krovín, 15 tisíc trvaliek a prevýsajúcich rastlín, ktoré by pokryli plochu s rozmerom dvoch hektárov. Dvojica budov blahodárne vplýva na mikroklímu, zvlhčuje vduch a pôsobí ako filter znečisteného ovzdušia. Takisto znižuje hlučnosť a prirodzene zatemňuje. Stavby lahodia aj oku, s každým ročným obdobím totiž menia svoj vzhľad. Vertikálny les bol roku 2015 vyhlásený za najkrajší mrakodrap sveta. Vari ani netreba zdôrazňovať, že ceny bytov v tomto komplexe dosahujú astronomické výšky.
Tretiu z architektonických zaujímavostí nájdete len naskok od milánskeho dómu, na začiatku Via Torino. Dom, ktorý dýcha, bol predstavený roku 2010. Ide o restyling historickej budovy, z ktorej ostala len konštrukcia. Zaujímavá je jej nová fasáda zložená z malých panelov, ktoré sa nepravidelne otvárajú a zatvárajú, takže môžete mať dojem, že budova „dýcha“.
Na Via Torino sa rovnako nachádza zaujímavý kostol Santa Maria presso San Satiro. Renesančný staviteľ Donato Bramante mal v úmysle postaviť chrám s pôdorysom v tvare kríža, no obmedzoval ho nedostatočný priestor. A tak vznikol krásny príklad trompe-l'œil, optickej ilúzie. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že absida s oltárom má impozantné rozmery, v skutočnosti meria len necelý meter.
Ďalši kostol s netradičnou výzdobou nájdete na piazza San Stefano. Ide o kostol San Bernardino delle Ossa. V roku 1624 sa zrútila veža susedného kostola San Stefano a pri kopaní základov novej zvonice narazili stavitelia na množstvo zahrabaných kostí. A tak vytvorili kostnicu v kostole San Bernardo. Kosti však jednoducho neuložili, ale použili ako bohatú dekoráciu priestorov. Steny osária sú doslova pokryté lebkami. Podľa legendy ide o pozostatky mučeníkov, no pravdepodobnejšie je, že kosti pochádzajú z cintorínov bývalých mestských nemocníc. Keď portugalský kráľ Ján V. v roku 1738 navštívil tento kostol, lebková výzdoba ho natoľko oslovila, že dal vo svojej vlasti postaviť jeho kópiu, Capella del Ossos v Evore.
Na skok od Porta Venezia v centre Milána stojí Villa Invernizzi v štýle liberty. Dal ju postaviť podnikateľ Romeo Invernizzi, ktorého meno ešte dnes môžete vidieť na obale mnohých mliečnych výrobkov. Jeho záľubou boli plameniaky, a tak si v roku 1980 nechal priviezť z Afriky a Čile dvanásť exemplárov týchto ružových vtákov. Vybudoval pre ne záhradu s magnóliami a jazierkom. Pamätal na ne aj vo svojej poslednej vôli, a tak napriek tomu, že vila vystriedala niekoľko majiteľov, plameniaky ostali nedotknuté. Dnes je budova v správe Nadácie Invernizzi. Nachádza sa na Via Cappucini 3 neďaleko zastávky metra Palestro. Hoci kŕdeľ vtákov pre mohutné magnólie možno hneď nezbadáte, ich škrekot vás uistí, že ste na správnom mieste.
