Bol február a lyžiarska sezóna bola v plnom prúde. Turisti z celej Európy si užívali dni zimnej dovolenky v krásnom prostredí Dolomitov. Vyše dvadsať kilometrov zjazdoviek na Alpe Cermis pokrytých bielym snehom, nádherné výhľady na kopce a údolia z kabíny lanovky, ticho hôr... Ticho, ktoré z času na čas prerušil hluk motorov vojenských stíhačiek z neďalekej americkej základne. Písal sa rok 1998 a situácia na Balkáne bola kritická.
Nielen turisti, ale aj obyvatelia sa sťažovali na hrmot motorov, no najmä na nebezpečne nízke prelety lietadiel. Stíhačky lietali vo dne i v noci, ľudia sa strhávali zo spánku, sklá v oknách i poháre v kredenci sa rozdrnčali. Armáda sa obhajovala tvrdením, že nácvik nízkych preletov je potrebný, no talianske vojenské autority už v apríli 1997 stanovili výškový limit. Lietadlá sa smeli priblížiť k zemi na vzdialenosť maximálne 2000 stôp (609,6 metrov).
Piloti si lety nad severným Talianskom, a hlavne nad vrcholcami zasnežených hôr, užívali. Na nácviky si neraz brali kameru, aby sa neskôr doma pochválili výnimočnými zábermi. Aj posádka stíhačky Grumman EA-6B Prowler, ktorú Taliani nazývajú “predátor”, sa chystala nafilmovať svoj let. Veliteľ a pilot Richard Ashby, navigátor Joseph Schweitzer a dvaja technickí špecialisti William Raney a Chandler Seagraves to už mali “za pár”. Tento let si chceli vychutnať. Trasa bola úchvatná a pripomínala turistickú výhliadku: Ampezzo, Tre Cime, smerom na Lombardiu ponad Ponte di Legno a Lago di Garda, potom k Marmolade a strmhlav do údolia Fiemme. Stroj dosahoval závratnú rýchlosť a vo výške len 100 metrov od striech obydlí vystrašil stovky ľudí. Aj turisti sa strhli na hrmot motorov, keď stíhačka vletela do údolia. Okolité hory ten rámus ešte umocnili. Piloti boli nadšení. Rýchlosť bola opojná. Kým stihli rozpoznať malý žltý bod na horizonte, už bolo príliš neskoro.
Devätnásť turistov a mechanik v kabíne lanovky z hory Cermis sa kochali pohľadom na zasnežené vrcholce stromov, keď o 15:12 predátor americkej armády letiaci vo výške 110 metrov zachytil nosné lano. Tristo metrov od stanice sa drôty pretrhli a kabína s dvadsiatimi ľuďmi sa zrútila na zem, kde sa ešte kotúľala desiatky metrov. Sedem Nemcov, päť Belgičanov, traja Taliani, dvaja občania Poľska, dvaja Rakúšania a jeden Holanďan boli na mieste mŕtvi.
Lietadlo, napriek poškodenému krídlu, letelo ďalej. Pristálo bezpečne na letisku vojenskej základne v Aviane. Pilot ohlásil poruchu, o lanovke ani slovo. Kazetu s videozáznamom z letu okamžite zničili.
Začalo sa vyšetrovanie, bol proces. Z tisíc odtieňov spravodlivosti išlo o ten najhorší scenár. Na jednej strane dvadsať mŕtvych občanov európskych krajín, na druhej armáda Spojených štátov. Vojenské autority sa v prvom momente snažili zahmlievať a nehodu nepriznali. Ak by záchranári a vyšetrovatelia na mieste nešťastia nenašli úlomky z amerického lietadla a následne fragment nosného lana zaseknutý v poškodenom krídle stíhačky, prípad by sa uzavrel ako nehoda lanovky pre mechanické poškodenie.
Aj po predložení faktov prezident Bill Clinton dúfal, že sa záležitosť katalogizuje ako jedna z “nehôd, ktoré sa stávajú”. Taliansky premiér Romano Prodi však pohrozil zákazom nácvikov vojenských preletov na územím štátu. Posádka stíhačky bola postavená pred vojenský súd v USA. Fakty hovorili jasne. Lietadlo nemalo letieť tak nízko, ponad údolím malo len preletieť.
Američania najskôr priznali chybu a všetci dúfali, že vinníci budú potrestaní. Dvadsať zmarených ľudských životov je predsa len priveľká tragédia, aby upadla do zabudnutia. Na povrch však začali prenikať rozporuplné informácie. Lanovka vraj nebola zakreslená v mape, základňa nemala informácie o výškovom limite na prelety nad talianskym územím. Vraj sa domnievali, že minimálna povolená výška je 300 metrov. Drôty lanovky však boli len 110 metrov od zeme... Rok po tragédií súd pilota Richarda Ashbyho a navigátora Josepha Schweitzera uznal nevinnými. Zvyšní dvaja členovia posádky súdení neboli.
Americkí vyšetrovatelia z NCIS ale narazili na zvláštny rozkaz plukovníka vojnového námorníctva USA Stephena Wattersa, ktorý krátko po tragédií nariadil príslušníkom slúžiacim v minulosti na základni v Aviane, zničiť všetok obrazový materiál z misie. To vzbudilo podozrenie, že by mohol jestvovať záznam z letu predátora, ktorý strhol lanovku. Začali tak skúmať anomálie, ktoré let sprevádzali. Zistili, že stroj vzlietol s nevysvetliteľnýmj šesťťminútovým meškaním, a len čo sa stíhačka dotkla zeme po pristátí s poškodeným krídlom, Raney a Seagraves vyskočili, no Schweitzer a Ashby ostali sedieť v kokpite ešte niekoľko minút. Na palube sa síce našla kamera, ale kazeta bola bez záznamu. Seagraves sa napokon rozhodnol prehovoriť výmenou za imunitu. Lietadlo nevzlietlo načas, lebo čakali, kým im kamaráti donesú čisté videokazety. Po pristátí všetky vhs-ky zničili a do kamery dali prázdnu kazetu. Tento fakt mohol znamenať prelom v procese. Ak by sa dokázalo, že k pochybeniu došlo, pretože posádka lietadla sa rozptyľovala nakrúcaním videa, mohol sa súd presunúť do Talianska a vojaci by trestu neušli. Záznam však chýbal, videokazety nebolo a všetko sa zamietlo pod koberec. Pilot a navigátor boli síce opäť súdení za zničenie dôkazov, vyviazli však len s minimálnymi trestami. Obaja boli prepustení z armády, Ashby dostal šesť mesiacov nepodmienečne. Po štyroch mesiacoch ho prepustili pre dobré správanie. Dnes pilotuje súkromné lietadlá amerických boháčov. Raney a Seagraves pokračovali vo vojenskej kariére, Seagraves sa dokonca dostal do elitnej akrobatickej jednotky Blue Angels. Navigátor Joseph Schweitzer, ktorý nakrúcal zničené video, si nechal diagnostikovať postraumatickú poruchu a dnes je preživším z povolania. Kadetov amerického námorníctva učí ako zvládať psychické útrapy. Vo svojoch kurzoch spomína aj tragický let. Sám sa označuje za obeť, ktorá prežila leteckú nehodu.
Senát Spojených štátov určil odškodné pre pozostalých po obetiach na 40 miliónov dolárov, Kongres však vyplatenie zastavil. Sumu uhradila Talianska republika. Až po dlhých súdnych ťahaniciach zaplatili USA sedemdesiat päť percent z odškodného.
Dvadsať rokov po tragédií už obrázky zdemolovanej lanovky, v ktorej vyhaslo dvadsať životov, neplnia titulky novín. Rok po roku sa presúvajú o stránku ďalej. Bola to len nehoda, tragická fatalita bez vinníkov a trestu. Alebo osud, ak chcete. Skutok sa nestal, zabudnite.
