Zháňala som pásku na koberce. Môj kufor, ktorý bol viac-menej v poriadku, potreboval akurát zospodu zlepiť ošúchanú hranu. Tak som sa vybrala do obchodu s kobercami a záclonami. Na moje sklamanie pásku nemali. No dozvedela som sa, že tú pásku nájdem v neďalekej predajni domácich potrieb.
Dve predavačky opreté o stenu,veselo debatujúc o tom, ktorej sa podaril heroickejší výkon v zaváraní pri takom teple ich pohltil natoľko, že prehliadli nielen moju otázku, ale i mňa samotnú.
,,Prosím Vás, kde nájdem pásku na koberce?“ skúsila som to ešte raz.
Na moje prekvapenie začuli otázku a kývnutím ruky smerom k zadným policiam mi dali najavo, že sa s tým musím popasovať sama. Po vytrvalom hľadaní som to vzdala a opäť som zamierila k predavačkám, tentoraz s prosbou o pomoc.
,,Prosím Vás, mohli by ste mi pomôcť to nájsť? Ja to nikde nevidím.“
Pohľad predavačky a následná odpoveď ma udivili na toľko, že som si pomyslela, že to naozaj stojí za zmienku.
,, A čo som ja? Toto je samoobsluha!“
Tak som sa sama obslúžila opustiť obchod bez pásky a pozdravu ..
