Na úplnom začiatku bol priestor tichý, pokojný plný lásky. Láska sa stále viac a viac a viac rozpínala. Tak si teda povedala „čo budem robiť s toľko láskou"? A keďže je dokonalá stvorila nekonečný vesmír aby sa mohla voľne, slobodne rozpínať v plnej svojej krásne. Urobila to fakt dokonale. Všetci sme fascinovaný jej dielom. Do nekonečného priestoru plného rozmanitých telies jej však niečo chýbalo. Život. Ďalšie dielo z jej tvorby boli bytosti. Isto sa pýtate sami seba ako je potom možné, že to, čo vzniklo z lásky, vie spôsobiť bolesť, utrpenie, zlo. Teraz si predstavme, čo je potrebné k tomu ak chceme niečo navrhnúť. Vždy začíname požiadavkami, teda čo chceme, aby ten náš mechanizmus robil. Potom následne ako to bude robiť, čím a tak ďalej. Len si zoberte ako sa inžinieri potia pri navrhovaní nového modelu auta. Tak si predstavte aké to muselo byť zložité pri navrhovaní živej bytosti. Kritéria museli byť také aby výsledok bol rovný dokonalej bytosti. Geniálne. Všetko čo sa stvorilo je dokonalé v celej svojej kráse. Celý mechanizmus živej bytosti je nastavený tak aby jedného dňa prišla nato odkiaľ je a kto ju stvoril. Cestu, ktorou sa zdokonaľuje až k úplnej dokonalosti má každý predurčenú. Všetci a všetko má svoje miesto svoju rolu. Preto pociťujeme lásku ale aj hnev, zlo aj dobro, mier a vojnu a iné rôzne protiklady, ktoré však protikladmi nie sú.
Znamenie jing jang je jednoduchým ale trefným príkladom. Sú rozdelený ale v každom jednom z nich je vždy aj ten druhý a spolu tvoria nerozlučný celok. Tak je to zo všetkým. Vezmime si príklad dobra a zla. Jedno bez druhého by nemalo zmysel. Prevaha dobra vo svete je fajn, ale tým pádom je narušená rovnováha a to znamená, že tak ako dobro prišlo tak aj odíde a v jednom okamžiku môže prevažovať zlo a to by sa nám už menej páčilo. Ideálny stav je keď sú protiklady v rovnováhe. Ak by boli oddelené tak ako ich často vnímame my, boli by napr. iba zlý ľudia a dobrý. Nikdy by sa nemohlo stať, že zlý človek sa polepší alebo naopak dobrý bude zlý. Nikdy by sme sa nič nenaučili, stály by sme na mŕtvom bode. Aj keď sa to nezdá ale ľudia napredujú v duchovnom smere a ani o tom nemusia vedieť. Duchovno je pocit, duchovno je úprimná viera v seba samého, láska ktorá dáva a nič neočakáva, harmónia zo všetkým, kľud v každom okamžiku. Každý z nás má umožnené tento pocit zažiť, prežiť ho celým svojim JA. Každý sa dozvie pravdu kto je, odkiaľ je v praví čas. Možno nie v tomto živote, pretože sa toho ešte potrebuje dosť naučiť. Každým životom človek dostáva lekcie, ktoré ho stále posúvajú k pravde. Všetko čo nás v živote stretáva nie je o náhode, je to tvoj plán k nesmrteľnosti. Ak pôjdeš s prúdom, budeš brať všetko čo ťa stretne ako požehnanie, tým skôr sa dostaneš k cieľu. Láska by nikdy nedovolila aby sme trpeli, to len my sa neustále samy zamotávame do predstáv a veríme, že lepšie už nebude, alebo radšej stagnujeme lebo sa bojíme. To všetko je však tiež cesta, trošku ťažšia, dlhšia.
Všetko zo všetkým súvisí, od najmenšej častice až po nekonečný vesmír. Všetko je celok, každá bytosť je odrazom inej bytosti. Nie je možné aby sa do jednej bytosti vtesnali všetci vedomosti, pocity, vlastnosti, schopnosti, tváre, zážitky a rôzna iná naše plnka. Preto je nás toľko, preto sme každý iný, preto sa priťahujeme, preto sa zaujíma jeden o druhého, lebo ty si ja, ja som ty a my sme jedno.
Preto sa neponáhľaj, časom sme vymedzili život. Čas je potrebný pre našu existenciu v tomto svete, ale nie je podmienkou sa ním riadiť v každom okamžiku. Vždy ak sa vyskytne priestor kde nepotrebuješ čas, nerieš ho. Osloboď sa od hranice a pocíť voľnosť života, ktorú nám ponúka. To čo nestihneš ty teraz, stihnú tvoje súčasti. Nehľadaj to čo nemôžeš mať, stráž a váž si to čo máš. Všetko čo v živote potrebuješ sa k tebe dostane. Maj na pamäti, že nie si kúsok ale celok.
