V dnešnom premodernom svete je rozpredavanie orgánov doslova biznis. Ľudia nehľadiac na živú bytosť sa podieľajú na tak strašnom čine. Pretože peniaze, bohatstvo je to, čomu prikladaju najväčšiu hodnotu a cenu v dnešnom svete. Cena a hodnota človeka klesá až natoľko, že zisky sú pre niektorích ľudí najväčšie opodstatnenie. Dokážu zameniť človeka za čokoľvek, čo im môže priniesť obrovské zisky v podobe penazí.Vytipujú si človeka a urobia čokolvek, aby mu zatemnili myseľ. Či už v podobe milých a klamlivých slov, avšak nezabudnu aj využiť svoj neodolateľný šarm, ktorý človeka nakoniec opantá.
Sú zariadenia, kde sa to priamo vykonáva. Personálom sú vysokoštudovaný ľudia v profesii lekárov, zdravotných sestier, ošetrovateľov a sanitárov. Ako môže lekár vykonať takýto hrozný čin. Veď predsa jeho povolanie slúži na záchranu ľudského života, nie na jeho zánik!
PREŽIL SOM A VARUJEM ĽUDÍ!
V jedno poobedie som ako obvykle vyšiel na vzduch pripáliť si cigaretu. Zrazu po chvíly sa ku mne pristavilo nablízkané miliónové auto. Vyšli z neho ľudia snažiac sa prihovoriť ku mne. Ako zhovorčivý človek som sa pridal do rozhovoru. Ponúkli mi prácu v zahraničí s dosť vysokým platom. Pozvali ma na pohárik do neďalekého baru, kde sme mali prebrať aj ďalšie veci týkajúce sa práce. Po pár pohárikov ma naviedli na to, že ak chcem si dobre zarobiť, tak musím s nimi oddísť okamžite. Ako neskúsený mladý človek som súhlasil. Išiel som domov pobaliť si svoje veci, no však zabudol som napísať v tej rýchlosti svojej rodine dopis. Tí ľudia mi stali nestále v pätách a pozorovali každý môj krok. Nasadol som spolu s nimi do auta a odišiel som nevediac kam. Išli sme niekoľko hodín a nemal som z toho dobrý pocit, pretože začali ma dopovať liekmi. Aj napriek tomu som sa snažil byť privedomí. Zobliekli mi šaty a zobrali všetky doklady.Už vtedy som cítil, že ide do tuhého z ich rozhovoru. Opýtal som sa, čo sa deje a kde idem? Oni bez akýchkoľvek výčitiek odvetili:ste náš tovar, preto Vás zabijeme a rozpredáme vaše orgány na zisk. V tej chvíly som sa cítil príšerne, lebo som bol bezmocný, podvedený, zneuctený. Prvé čo ma napadlo, bolo ujsť. Ale ako? Auto išlo neuveriteľnou rýchlosťou, ja som bol nadopovaný liekmi a nevládal som sa pohnúť. Napokon nabral som silu, otvoril som dvere na aute v tej rýchlosti a vyskočil som z neho. Nahý som utekal po diaľnici nevediac kam. Bol som v cudzom prostredí a nedokázal som sa orientovať. Autá len tak okolo mňa,, fičali". Nemal som doklady a ani šaty. Všetko mi zobrali. Zrazu som zbadal neďaleký kostolík, tak som sa k nemu pristavill zdychčaný a vysilený. V zúfalstve som nahý a vyčerpaný spadol na zem a skrčil som sa, aby mi bolo teplo s bolesťou a trpkosťou v srdci som zaspal. Zrazu ma zobudila jedna milá pani. Bol som v cudzom štáte a preto sa ma aj v cudzom jazyku opýtala,, čo sa Vám stalo". Rozumel som jej, tak som jej dal aj odpovedať. Ona bola taktiež zo Slovenska a pracovala tu niekoľko rokov. Práve táto milá pani mi napokon pomohla dostať sa späť na Slovensko. Aj jej hlboko vďačím za to, že žijem. Ktovie, ako by to napokon dopadlo, keby nebolo nikoho, kto by mi pomohol.
Je to hrozný pocit,ked ste nikomu nič zle neurobili a oni Vás berú ako tovar a zabúdajú na to, že aj Vy ste živá bytosť ako Oni. Tak zneuctený, pretože som ostal nahý. V tu chvíľu, keby nebol Boh pri mne, neviem ako by to dopadlo. On ma povzbudzoval, pomáhal mi a priviedol moje kroky až ku kostolu-k jeho príbytku.
TÍ, KTORÍ PREŽILI
Je veľmi ťažké sa vyrovnať z tak hrozným činom, kde sme mali byť práve mi tou obeťou. Je to minulosť aj keď človek nedokáže niektoré veci vymazať zo svojej mysle. Prežili sme! To je napodstatnejšie. Sme tu, teraz , práve v tejto chvíly. Boh nám pomohol a neopustil nás i v tej ťažkej skúške. Poučili sme sa. Možno zo svojho nevedomého a bezhlavého zmýšľania. Aj mi môžme niekomu pomôcť svojou zlou skúsenosťou. Keď budeme o tom svedčiť. Koľko ľudí by sa rozhodlo ako mi. Skúsme tomu zabrániť a to tým, že niekomu vyrozprávame svoju neľahkú skúsenosť, ktorou sme sami prešli. Veľa ľudí nezarobí nejako,, horibilne".No preto ľahko skĺzne do podvodu a klamstva. Má veľké oči a už sa vidí v tom, že zbohatne. Je to len naša predstava a výmysel, ktoré lomcuju v našej mysli. No však realita je napokon úplne iná. Ak chcete nájsť pokoj v duši musíte v duchu odpustiť človeku respektíve ľudom, ktorí sa snažili o to, aby váš život zanikol.
TÍ, KTORÍ TO PÁCHAJU
Možno máte aj vy rodinu. Ako by ste sa cítili, keby vašej matke, otcovi, súrodencom, prípadne vašej manželke a deťom rozpredali orgány. Človek nie je bez citu a verím tomu, že aj s vami by to pohlo. Ako sa môžu cítiť také rodiny, kde ich blízky človek je obeťou smrti. Nemôžu ho ani dôstojne a s úctou pochovať, lebo nemajú telo. Nemá hrob, kde by sa za neho mohli modliť a potešiť ho kvietkom. Žiadny človek sa nemôže hrať a ani zamieňať za Boha. Jedine Boh ma právo človeku vziať život a aj mu ho napokon darovať. Nie Ty, ja, alebo my. Môžete zanechať i v tejto chvíly staré spôsoby, znovuzrodiť sa a očistiť od toho čo vas spájalo a možno stále spája z tak hroznými činmi. Nikdy nie je neskoro na návrat. Ako? Vyznať to pred samotným Bohom. Boh je milosrdný a preto dokáže odpustiť i tak strašné činy, ak to zľútostou, pokorou a s bolesťou v srdci dokážeme vysloviť. So sľubom, že už nikdy nepodľahneme takýmto pokušeniam, ktoré by naším prispením spôsobovali smrť človeka. Ak človek chce pocítiť úplne odpustenie, je potrebné ísť za tou rodinou, ktorú obral o ich blízkeho a poprosiť ich o odpustenie.
