Žili harmonickým životom až dovtedy kým do ich života nevstúpil alkohol. Mali krásne zdravé deti. No však aj napriek tomu jej manžela ovládol alkohol, hodoval mu čoraz častejšie, čo však malo zlý dopad na rodinu. Celá rodina niesla tento priťažký kríž na svojich pleciach z úplnou láskou a odovzdanosťou sa Bohu.
Ako vzorná a milujúca manželka čakala dňom i nocou svojho manžela z práce, no on neprichádzal. V neustálom strachu a v obave o neho zmáčala svoje oči upretými na kríž a v modlitbe prosila o šťastný návrat svojho manžela domov. Po chvíli niekto zazvonil k ním, ona otvorila a z láskou privítala svojho manžela, ktorý bol v podnapitom stave. Nakoľko nebol v stave sám sa zobuť, tak ju požiadal, aby to urobila za neho. Počúvla ho, sklonila sa k nemu rozviazala a vyzula mu topánky.
Niekedy človek v takomto neprimeranom stave, nie je dostatočne pri vedomí ako aj v tomto prípade a z jeho úst potom šľahajú vulgárne slová smerujúce k manželke, deťom, k samotnej rodine a okoliu. Rodina, ktorá bola rôzne zneuctená nie len slovne, ale aj telesne a duševne, tak aj napriek tomu zotrvávala v neustálych modlitbách k Pánovi.
Manželka prišla do spálne, kde pokľakla pred svoj ,,svätostánok", s bolesťou v srdci, so slzami v očiach a v strachu sa upenlivo prihovárala k Bohu a prosila ho o silu zvládnuť takúto situáciu v úplnej pokore.
Práve takéto uponíženie sa pred manželom ju posilnilo ešte väčšmi vo viere a posunulo v živote ďalej.
// Veľakrát si nevážime, to, čím sme boli obdarovaný. Možno milujúcou manželkou, ktorá zbytočne kvôli nášmu zlozvyku, závislosti,hrubosti a neúcte prelieva svoje slzy. Neuvedomujeme si, čo všetko pre nás robí milujúci človek. Možno to niekedy berieme ako samozrejmosť v zmysle: to je tvoja povinnosť stáť pri mne a starať sa o mňa! Človek nie je naším vlastníctvom, to nie je niečo, čo môžme, kedykoľvek a kdekoľvek odložiť, alebo vymeniť. Človek je živá bytosť, ktorá si zaslúži patričnú úctu vo všetkých sférach života. Ako môžme byť šťastný v živote, ked zraňujeme človeka do hĺbky a tým znevažujeme jeho osobnosť. Pod akú úroveň sa musí človek ešte ponížiť, aby v človeku sa niečo pohlo?
Milujte svoje manželky a manželov nadovšetko, pretože sú vaším predrahým vlastníctvom. Práve oni sú tým, čo dávaju vášmu životu zmysel a podstatu, ktorá tkvie jedine z lásky a pre lásku //.
1 Kor 10,13
// Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli aj vydržať //.
