To, že dokážem uchopiť akékoľvek srdce do svojích dlaní a zohriať ho, tak to je dielo...
Už pred niekoľkými rokmi som mala veľku túžbu slúžiť iným. Byť sluhom, nie Pánom! Je omnoho lepšie slúžiť Pánovi, ako byť obsluhovaný. Prečo? Ak slúžime Pánovi z úplnou odovzdanosťou a podctivo pracujeme na diele, ktoré nám on sám určil, tak máme z toho obrovskú radosť. Naša práca nevychádza nazmar, ale práve naopak prináša nie len Pánovi úrodu, ale aj samotnému svetu. Zasejeme do zeme jedno semeno a po čase zistíme, že sme zasiali celú úrodu. Pozbierame ju pre Pána a on nás nadmieru ocení za svoju prácu, ktorú sme vykonali.Ak dávame do svojej práce celé svoje JA, tak zapĺňame ho láskou, nechávame sa ňou viesť, prehĺbovať a aj napokon pretvoriť. Spadáme doň celý, v úplnej odovzdanosti, odanosti a obetavosti vo všetkom, so všetkým a za všetkým.
Príbeh Pána a sluhu
Pán mal sluhu, ktorý pracoval okolo jeho domu. Nakoľko Pán práve dostavoval dom a potreboval potiahnuť vodu, tak potreboval, aby mu vykopal sluha jamu. On nepretržite 12 hodín s minimálnou prestávkou kopal, až kým mu sily stačili. Keď skončil svoju prácu, Pán sa ho spýtal, čo mu dlží? Tento sluha bol pôvodom Róm a nevedel čítať, ani písať a dokonca ani poriadne počítať. Tak odvetil:poprosím 100 SK. Pán sa začudovane znovu opýtal, či náhodou nezapočul zle. No on stále trval na svojich korunách. On sa pousmial a povedal si: pracoval, tak tvrdo na práci, ktorú som mu určil a nikdy sa nesťažoval. Tak aj podľa toho ho dostatočne ocením, a to samozrejme nie korunami,ale eurami. Tu môžme postrehnúť dobrého Pána.
Možno niektorí ľudia by to zneužili vo svoj vlastný prospech a doslova by okradli svojho sluhu o jeho mzdu, ktorá mu právom patrí.
PRACUJEM AKO DOBROVOĽNÍK
Jedna z mojích aktivít, záľub a koníčkov je ,, projekt Sára". Práve tento projekt, ktorému sa venujem už nejaký ten čas ako dobrovoľník, ma burcuje dopredu. V akom zmysle? Ako ste z názvu mohli vyčítať, dávam do toho všetko, celé svoje srdce, dušu i napokon myseľ.
Dobrovoľníctvo daného projektu spočíva v tom, že nezištným spôsobom sa konkrétne staráme o rodiny s deťmi a tým poskytujeme ,,odbremeňovacie služby pre rodiny". Čo tým získavame? Snažíme sa naším úsilým predísť akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom, ktoré by mohli narušiť priebeh samotnej rodiny. Tým, že dobrovoľník vstupuje do rodiny a stará sa o deti daných rodičov, tak práve vtedy rodičom dáva priestor na tom, aby si aj oni sami, našli čas aj pre seba. Rodičia taktiež potrebuju niekde nabrať sily a nabiť svoje baterky, odýchnuť si a zrelaxovať, aby mohli ďalej sa naplno venovať svoje rodine. Veď kompletná rodina, je základom našej spoločnosti.
Moje poslanie lásky
Priblížim vám svoje poslanie lásky, ktorým je ,,dobrovoľníctvo". Navštevujem konkrétnu rodinu, kde sa starám o tri krásne deti. Moje poslanie spočíva v tom, že vchádzam rodiny za účelom nápomoci a to ,,nezištnym spôsobom". Nezištnosť je to, čo si pestujem celý život vo svojom srdci. Snažím sa to zveľaďovať po všetkých stránkach môjho života, aby som rástla v to čo som uverila a čo ma viedlo a neustále vedie v mojom živote. Je to práve láska, ktorá rozkvitá v mojom srdci a napĺňa všetky moje potreby. Láska prebýva v mojom srdci a ja prebývam v jej srdci. Ona sa opiera o mna a ja sa opieram o ňu. Čo je pre mňa odmenou? Pre mňa najväčšou odmenou a ocenením je ak som kúskou seba mohla prispieť k šťastiu rodiny. Mohla som vniesť lásku, radosť, úsmev do ich života a tým ich obohatiť . O to, čo vlastním vo svojom srdci a ňou je nesmierny dar, ktorý prebýva a lomcuje v mojom srdci s túžbou po láske. Ako ste mohli postrehnúť, je to neplatená služba to je to čo dobrovoľníka, no zároveň rodinu obohacuje a napĺňa.
Možno sa niekto spýta, čo z toho má dobrovoľník? Nedá sa to dokonale opísať slovami a ani sa to naučiť. Dokáže to len človek precítiť v hĺbke svojho vnútra. Je to pocit nesmierneho šťastia a bohatstva ,ktoré nadobudol, pretože dal niečo zo seba, niečo krásne, čo zaplnilo práve prázdnotu jeho ducha, duše i tela. To, čo vykonávam nepovažujem za svoju povinnosť, ale príležitosť,, rozdať sa a dávať zo seba čo najviac". Pretože, čím viac dávam, tak tým mi i viac ostane, ako som už rozdala. Snažím sa príchádzať k ním ako z anjel z jasného neba a byť pre nich nie len prínosom, ale darom, ktorým ich budem neustále obdarúvať. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že práve aj to mení a formuje človeka, ktomu, aby sa stal ešte dokonalejším. Nadobúda schopnosti a zručnosti, privádza ho k ešte väčšej zodpovednosti, nachádza a nadväzuje priateľske vzťahy s rodinami a atď..To všetko ho vedie k plnému uvedomeniu si, že nežije svoj vlastný svet bez ohľadu na okolie, preto nebol stvorení, ale preto, aby prejavil svoje schopnosti, ktoré Pán zakorenil a zasial do každého človeka. Máme ich šíriť v prospech iných ľudí. Schopnosť v podobe lásky máme rozvíjať, rásť v nej, oživovať, otužovať a prehlbovať ju, aby neprestala zapúšťať korene.
Konajme v tejto veci i vo všetkom ostatnom ako najlepšie vieme, lebo v tom sa prejavuje vernosť a pravá horlivosť.
Nech vo svojej dobrote Boh nájde ľudí, ktorí budú pre neho pracovať. Je sklučujúce, keď uvážime, ako málo rokov môžeme pracovať v tomto pozemskom svete. Je však ešte sklučujúcejšie, keď vidíme, koľko toho treba stihnúť za tento krátky čas a ako je tu málo ľudí na to, aby všetko zvládli.
Je dobré potešovať rodiny s deťmi a spoluúčinkovať na večnom diele, predovšetkým však byť celkom k dispozícii nášmu Pánovi. Kto chce konať dobro iným, musí byť sám dobrý. Lebo nakoľko je človek dobrý sám v sebe, natoľko dokáže konať dobro iným. Buďme neustále pripravení na to, že Pánovi budeme slúžiť s prekypujúcou láskou a veľkou dokonalosťou.
