Najprv som si predstavovala Boha ako pozorovateľa, ako môjho sudcu, ktorý sleduje, čo robím nesprávne. Tak má možnosť rozhodnúť, čo si zaslúžim- raj alebo peklo, keď zomriem. Vždy bol nado mnou ako nejaký prezident. Rozoznala som ho podľa podobizne, ale v skutočnosti som o ňom nič nevedela.
Neskôr, keď som lepšie spoznala svoje silné stránky, zdalo sa mi, že život je ako jazda na bicykli a všimla som si, že Boh sedí vzadu a pomáha mi šliapať do pedálov. Nespomínam si, kedy navrhol, aby sme si vymenili miesta, ale odvtedy sa môj život zmenil... bol to život na plné obrátky, teda život zaujimavejší, vzrušujúcejší.. Keď som riadila ja, poznala som cestu. Bolo to dosť nudné, ale vedela som, čo ma čaká. Vybrala som si vždy tú najkratšiu vzdialenosť.
Keď riadil On, viedol ma po nádherných lúkach a vysokánskych horách s najdlhšou traťou. Šiel šialenou rýchlosťou a mne nezostávalo nič iné, len sa ho zubami-nechtami držať! Hoci to znelo šialene, neprestával kričať: ,,Len šliap, šliap!" Mala som obavy, ba i strach a pýtatala som sa ho: ,,Kam ma to vedieš?" len sa smial a neodpovedal mi, tak som mu radšej začala dôverovať.
Čoskoro som zabudla na svoj predchadzajúci nudný život, prežila som mnoho dobrodružstiev a keď som náhodou vykríkla: ,,Bojím sa!" , otočil sa a chytil ma za ruku.
Zaviedol ma k ľuďom, a tí mali dary, ktoré som potrebovala - zdravie, pochopenie a radosť. Dali mi svoje dary na cestu. Na našu cestu, moju a Božiu. A zasa sme putovali ďalej.
Boh povedal: ,,Zbav sa tých darov, sú nám na obtiaž, sú priťažké." Poslúchla som ho, dala som ich ľuďom, ktorých sme stretli a spoznala som, že pri rozdávaní získavám a naše bremeno je čoraz ľahšie.
Najprv som mu neverila že postráži môj život. Myslela som, že s ním stroskotám a zraním sa. Ale on poznal tajomstvá bicyklov, vedel zabočiť okolo ostrých uhlov, skočiť na čisté miesta, lietať ponad oblaky.
Učím sa byť ticho, šliapať na pedále na tých najnebezpečnejších miestach a začínam vychutnávať krásny výhľad a chladný vietor, ktorý mi hladí tvár, s mojím veselým spoločníkom, mojou najvyššou silou.
A keď som si istá, že už viac nevládzem, Boh sa len usmeje a kričí: ,,Šliapni na to!.."
