Ach, tá moja bujná fantázia....(recenzia)

Takou a aj viac fantazírujúcou je aj hlavná hrdinka knihy Helen Fieldingovej- Olívia Joulesová, mladá pohľadná žena- novinárka, ženúca sa vpred dobrodružstvu na základe vlastných fantastických dohadov. Aké je však jej vlastné prekvapenie a prekvapenie osadenstva novín, pre ktoré Olívia pracuje, keď sa jej dohady ukážu opodstatnené a z výrazného čierneho fešáka- francúzskeho filmového režiséra sa vykľuje arabský zločinec, ktorý zorganizuje a naplánuje sabotážnu akciu pri odovzdávaní filmových Oscarov na slávnosti v Hollywoode, keď s pomocou svojich ľudí dá do sošiek Oscarov –bomby!Olívia ho po celý čas ich známosti celkom správne podozrieva, aj keď sa jej kolegovia smejú. Koľkokrát už to so svojou fantáziou prehnala a trafila vedľa.Tento krát ale nie.Dobrovoľne sa po zaškolení CIA za špiónku vrhne do akcie na prekazenie zločinu, ktorá sa – našťastie skončí dobre, pričom zažije dva milostné romániky- jeden s hlavným aktérom zločinu- Ferranom, ktorý ju považuje za svojho „sokola“, a druhý, reálny s policajtom Scotom Ryanom.Aj keď má kniha nepredstaviteľne neskutočnú, ba až filmovú zápletku, hlavná myšlienka upozorňuje na čosi celkom bežné:A to, že reči a dohady ľudí s Olíviinou krvnou skupinou treba občas brať aj vážne- pretože nanešťastie môžu mať niekedy pravdu.Apropo, niektorí ľudia fantáziu strácajú so svojím detstvom, tí druhí ju môžu veľmi dobre využiť pri písaní a inej tvorivej činnosti- sú vzácni a preto by bolo hlúpe sa im vysmievať.Ich vnútorný svet je bohatší ako u zvyšku sveta a bolo by zaujímavé, keby sa oň s nami podelili.Občas totiž naozaj trafia do čierneho.