OT TJ Slávia Zlaté Moravce bol v osemdesiatych rokoch hodnotený svojou bohatou činnosťou a širokou členskou základňou ako najlepší odbor turistiky v okrese Nitra.
Turisti z OT TJ Calex zorganizovali počas prvých krásnych predjarných dní v roku 1987 pešiu túru zo Žarnovice na Sitno a do Banskej Štiavnice. Štiavnické vrchy sú známe ako najväčšie sopečné pohorie Slovenska, ktoré patrí do Západných Karpát ako súčasť vulkanickej oblasti Slovenského stredohoria. Po prechode rieky Hron a malou tiesňavou pred dedinkou Lukavica sme sa zastavili pri prameni teplej vody s malým jazierkom. Neskôr pokračovali lesom a lúkami až pod Kerling nazývaný Banský vrch. Turistický chodník nás viedol cez osadu v Štiavnických vrchoch Hadovú až k prvým stopám po povrchovej ťažbe hornín s množstvom starých banských štôlní. Ďalej na Červenú studňu, ktorá je vodnou nádržou z 18. storočia, Štiavnickými baňami na Sitno s výhľadmi na Nový zámok a kalváriu nad Banskou Štiavnicou. Štyri bašty pevnosti ako najznámejšia historická pamiatka bola postavená na vyvýšenine v centre mesta, ktorá plnila funkciu strážnych veží počas bojov proti Turkom. Cieľom podujatia bol výstup na Sitno, najvyšší vrch Štiavnického pohoria, známu turistickú atrakciu, ktorá je považovaná za kolísku európskej stredohorskej turistiky, na ktorého vrchole sa nachádza rozhľadňa a Vysielač Sitno.
V roku 1987 sa calexácki turisti zúčastnili aj turistického podujatia pod názvom Za krásami Slovenska do Strážovských vrchov organizovaného OT TJ Slávia Zlaté Moravce. Prvým cieľom nášho podujatia bol výstup na Slnečné skaly, chránený prírodný výtvor nad kúpeľným mestom Rajecké Teplice a zrúcaninu Lietavského hradu. Jeden z najväčších hradov Slovenska, ktorý bol v rokoch 1241 považovaný za nedobytný, nám poskytoval z jeho bralnatého hrebeňa pekné výhľady na slnkom zaliate Súľovské skaly, ktoré boli ďalším cieľom nášho putovania za Krásami Slovenska.
Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly patrí k najkrajších prírodným krásam Slovenska svojimi bizarnými skalnými útvarmi, vežami, ihlami, oknami, tiesňavami, roklinami a dolinami. Krásne počasie v poludňajšej horúčave nám dobre padlo osviežiť sa pri Súľovskom vodopáde a ponúkalo obdivovať prekrásne skalné scenérie. K najkrajším skalným útvarom patrí 13 m vysoká Gotická brána, skalný hríb a mnoho ďalších prírodných výtvorov, ktoré vytvorila príroda.
Turistické putovanie prírodnými krásami Strážovských vrchov sme ukončili v prírodnej rezervácii Manínska tiesňava, ktorá sa vyznačuje ďalšími obdivuhodnými prírodnými krásami svojou flórou a faunou. Tiesňavou preteká horský potok, ktorý v priebehu tisícročí rozdelil Manínske bralo na dve časti, Veľký a Malý Manín a súčasne vytvoril najužší kaňon nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Skalnaté steny v priesmyku dosahujú miestami výšku až 400 metrov a stali sa vyhľadávaným terénom pre horolezcov. Tiesňavou vedie aj náučný chodník, ktorý prechádza cez obec Záskalie do Kostoleckej tiesňavy, v ktorej útrobách bolo objavených niekoľko jaskýň. V Kostoleckej tiesňave sa nachádza aj jedna z ďalších atrakcií, najväčší skalný previs na Slovensku.
Ďalším turistickým podujatím v roku 1987 pod vedením Ľudovíta Chládeka bol výstup na Vtáčnik z Oslian na Žarnov a Buchlov, ktorého vrcholová časť s priľahlými svahmi tvorí Štátnu prírodnú rezerváciu. Skalnatý vrchol Žarnova leží na hrebeni pohoria Vtáčnik v geomorfologickej oblasti Slovenského stredohoria. Jeho sopečné bralo zložené zo zvyškov trosiek andezitových lávových prúdov sa týči nad obcou Oslany a Horná Ves, kde tvorí najkrajšie bralnaté útvary spolu s Buchlovom a Kláštorskými skalami. Celé pohorie Vtáčnika je vulkanického pôvodu ako Pohronský Inovec a odlišuje sa iba drsnejším klimatickým počasím, kde sa udržuje snehová pokrývka na severných stráňach pohoria ešte koncom mája. Vrcholová časť Vtáčnika poskytuje pekné výhľady na protiľahlé Strážovské vrchy, končiare Malej a Veľkej Fatry, blízke Kremnické vrchy, na hrebeň Nízkych Tatier a do priľahlej Hornonitrianskej Žiarskej kotliny.
Výňatok zo správy o činnosti OT TJ Slávia za rok 1986. Odbor turistiky tvorila 100 členná členská základňa s 13 členným výborom ktorý dosiahol najbohatšiu turistickú sezónu vo svojej dlhoročnej histórii. Bolo zorganizovaných vyše 31 vlastných turistických podujatí, na 13 sa zúčastnili a dvoch v zahraničí. K tým najznámejším patril III. ročník Po stopách SNP, X. ročník Pochod oslobodenia, Prechod hrebeňom Vysokých Tatier s výstupmi na štíty hôr, IV. ročník Za prekvapením na hrad, V. ročník Zimného výstupu na Vtáčnik, 10 dňový prechod k Zrazu SNP (230 km), Okresný zimný zraz turistov na chate TJ Slávia na Veľkom Inovci. Členovia OT TJ Slávia sa zúčastnili aj na Celoslovenskom zraze SNP v Pohorelskej Maši, Vysokohorskom zraze turistov v Roháčoch, Celoslovenskom zimnom zraze v Bardejove, Cyklotúry okolo Tatier v Poľskej ľudovej republike, Rallye Campingu a Caravaningu v Maďarskej ľudovej republike. Zúčastnili sa na turistických branných pretekoch a získaní titulu Majstra okresu, vykonávali značkársku, brigádnicku a propagačnú a funkcionársku činnosť na úrovni VZT KV a OV ČSZTV za podpory rôznych organizácií mesta Zlaté Moravce.
100 rokov organizovanej turistiky V.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984,
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Ľudovít Chládek, Slávisti patria k najlepším, TN /1986
