Pri poznávaní prírodných krás Slovenska zlatomoraveckí turisti organizovali takmer pravidelné ročníkové turistické podujatia aj do hôr Národného parku Slovenský raj.
Počas štvordňového pobytu v Tatranskej Lomnici zorganizoval OT TJ Slávia v roku 1987 tretí ročník mládežníckeho turistického podujatia za Poznávaním prírodných krás Slovenska návštevou Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj.
Zo známeho turistického strediska cestovného ruchu Čingov viedla jedna z prvých ciest z údolia rieky Hornád na skalný výbežok hrebeňa Ludmanky a úbočím okolo horolezeckých skalných útvarov Ihla a Kazateľnica na Tomášovský výhľad.
Obľúbený horolezecký terén skalolezcov Tomášovský výhľad nás vítal svojou skalnatou galériou s peknými výhľadmi na Prielom Hornádu, do doliny Bieleho potoka a na Vysoké Tatry.
Skalnaté bralo s náročnými prevismi Tomášovského výhľadu ako prví zliezli v roku 1938 Albert Brnčal, A. Huba a E. Leschinský. Pod jeho skalnou terasou sa nachádza aj jaskyňa Michalova diera.
Národný park Slovenský raj je bohatý na množstvo prírodných krás, ku ktorým patria krasové planiny, škrapy, krasové jamy, tiesňavy a jaskyne. K obľúbeným túram patrí aj 16 km úsek Prielomu Hornádu na hornom toku rieky od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany.
O dva roky neskôr usporiadal OT TJ Calex počas štvordňového pobytu na Kláštorisku prechody najkrajšími časťami Slovenského raja. Prielomom Hornádu, Glackou cestou, údolím Veľkej Bielej vody, Pieckami, Sokoliou dolinu, Bielym potokom, roklinou Suchá Belá, dolinou Veľkého a Malého Zajfu, Havraniou skalou a Stratenským kaňonom.
Na terasu Tomášovského výhľadu sme sa vybrali zo Spišských Tomášoviec a z údolia Trsteného potoka pokračovali turistickým chodníkom na Skalu útočiska - Lapis refugii, neskôr premenovaná na Kláštorisko. Kedysi z najstaršieho kláštora Slovenska vybudovaného v roku 1305 zostali v turistickom centre Slovenského raja už len zvyšky jeho múrov s ľudskou lebkou a nápisom „Memento mori!“ čo v preklade znamená Pamätaj na smrť.
Z Kláštoriska sme usporiadali niekoľko turistických podujatí. Prechod tiesňavami Piecky, Sokoliou dolinou, Glackou cestou k rokline Suchá Belá, na Podlesok a popri toku Veľkej Bielej vody k osade Hrabušice - Píla, k Veľkému vodopádu a ponad exponované riečisko z rozvetvenej doliny pravou vetvou k Terasovému vodopádu.
K turistickým zážitkom patril aj prechod druhou časťou Prielomu Hornádu, roklinou Suchá Belá pri ústí Kláštorskej doliny. Na druhý breh Hornádu vedie reťazový most a ďalšie stúpačky k Mníchovej jaskyni. Na Podlesok sme už kráčali lesom a lúkou exponovanou tiesňavou Suchá Belá a za riečiskom a lávkami k Misovým vodopádom.
Od ústia Sokolej doliny stúpačkami a rebríkom ku Skalnému vodopádu a k najväčšiemu vodopádu Slovenského raja výstupom exponovaným rebríkom, mostíkom a sústavou rebríkov v kolmej stene Závojovému vodopádu. Cez druhý zlom vodopádu stúpačkami k jeho tretiemu úseku a dolinou k Vyšnému vodopádu.
Ďalší prechod Slovenského raja si vyžadoval výstup obrovským rebríkom, stúpačkami a lávkami cez najužšie miesto rokliny k Okienkovému vodopádu a rebríkom cez Skalné okno ku Korytovému a za ním Bočnému vodopádu. Zo zajatia prekrásnych skalných scenérií a hukotu valiacich sa vôd sme sa nakoniec dostali na vrchol Suchej Belej vo výške 959 m.
Ďalší prechod Slovenského raja si vyžadoval výstup obrovským rebríkom, stúpačkami a lávkami cez najužšie miesto rokliny k Okienkovému vodopádu a rebríkom cez Skalné okno ku Korytovému a za ním Bočnému vodopádu. Zo zajatia prekrásnych skalných scenérií a hukotu valiacich sa vôd sme sa nakoniec dostali na vrchol Suchej Belej vo výške 959 m.
Cesta z Kláštoriska naprieč Slovenským rajom do Dobšinskej ľadovej jaskyne vedie cez Glac (990 m), bývalú horáreň a úsekmi Stratenskej píly dolinou Veľkého a Malého Zajfu. Od Občasného prameňa cesta pokračuje okolo menších jaskýň a ponúka výstup na vrchol Havranej skaly (1153 m), s krásnymi výhľadmi na veľkú časť Slovenského raja a Vysoké Tatry.
V roku 1987 usporiadal OT TJ Calex cykloturistické podujatie do Hronského Beňadika s návštevou pravekého hradiska Krivín na Beňadickej skale v Štiavnických vrchoch pri Hronskom Beňadiku, v ktorého blízkosti stojí baroková sakrálna stavba z roku 1713.
Národná kultúrna pamiatka románsky kostol pri Benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku pochádza z 11. storočia. Druhá najväčšia gotická stavba na Slovensku bola postavená v druhej polovici 14. storočia na troskách pôvodného kostola, kedy vznikol gotický chrám a kláštor. Perla Pohronia je známa vzácnymi gotickými plastikami, liturgickými predmetmi, freskami a kryptou Štefana Koháryho vybudovaná koncom 17. storočia s Božím hrobom, ktorého vzácne časti sa nachádzajú v Maďarsku.
Gotický kláštor a rozsiahly románsky kostol v Hronskom Beňadiku patrí medzi najdôležitejšie pamiatky bývalej Tekovskej stolice, nerozlučne spojený s históriou mesta Zlaté Moravce, ktoré boli vyše dve storočia župným a stoličným sídlom Tekova.
100 rokov organizovanej turistiky VII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984,
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Ľudovít Chládek, Turisti za krásami Slovenska, TN r. 1987
Jozef Blaško, Rozšírenie členskej základne, TN r. 1987
