Po vysokohorských výstupoch na tatranské štíty calexácki turisti zorganizovali diaľkový pochod hrebeňom Veľkej Fatry z Ružomberka do Starých hôr.
Rok 1994 prináša v turistickej činnosti KST TJ Calex ako vždy zaužívaným organizovaním Novoročného výstupu na Benát s množstvom ďalších podujatí. Na bežkách prechod hrebeňom Tribeča, Bielou stopou SNP v Kremnických vrchoch, Pohronským Inovcom s OR KST Nitra, cykloturistické podujatia v Tribeči a Inovci, pešia túra Po Kremencoch Tribeča XI. ročník, absolvovanie výcviku VHT na Zobore v Nitre. Cyklotúra jarnou prírodou do Jedľových Kostolian, Účasť na Slovenskom zraze cykloturistov v Prievidzi a výstup na Veľký Inovec z Tekovských Nemiec.
K cykloturistickým podujatiam patrila aj 86 km túra do Brhloviec, známej európskej atrakcie príbytkov vytesaných do sopečnej horniny z doby kamennej pod úpätím Štiavnických vrchov. Andezitové tufy v Brhlovciach, ktoré sa dajú pomerne ľahko spracovať, využili miestni obyvatelia na stavbu svojich príbytkov. Takýto nezvyčajný život v podzemí sa spočiatku považoval za skrýše pred Turkami a lúpežnými bandami. Podľa historických dokumentov a bádania Mateja Bela bolo to vynachádzavé a praktické riešenie obydlí chudobných roľníkov. V súčasnosti sú už tieto podzemné kamenné domy málo obývané a využívané zväčša na hospodárske účely.
V roku 1983 sa časť Brhloviec stala prírodnou rezerváciou ľudovej architektúry, v ktorej roku 1992 Tekovské múzeum v Leviciach odkúpilo a sprístupnilo jeden z domov ako expozíciu ľudového bývania. Návštevníci Brhloviec sa tu môžu zoznámiť s vybavením obydlia na prelome 19.- 20. storočia a zariadeným nábytkom zo 40 a 50 rokov. Krátko nato získali Brhlovce ako prvé na Slovensku aj certifikát Európa Nostra za záchranu kultúrneho dedičstva. Brhlovce sa stali vďačným námetom pre poznávanie našej kultúry a histórie domácich a zahraničných turistov.
Prechod hlavným hrebeňom Veľkej Fatry z Ružomberka do Starých hôr je vhodným námetom pre poznávanie prírodných krás pohoria, ktoré oceňujú najmä milovníci pekných výhľadov na hory severného a stredného Slovenska.
Naša cesta z Ružomberka viedla lesom na Májekovu chatu a do turisticko-lyžiarskeho areálu na Málinnom. a krátkym hrebienkom pokračovala na ostrý vrchol Málinné s výhľadmi na Chočské vrchy, Nízke Tatry a Liptov. Po prenocovaní na chate sme vystúpili na hoľu Vtáčnika s peknými výhľadmi na Šiprúň a pokračovali niekoľkými serpentínami, lesnou zvážnicou do Šiprúňského sedla a vystúpili na Šiprúň (1461 m) s ďalšími krásnymi výhľadmi na hory Veľkej Fatry. Ďalej už viedol príjemný traverz lesným chodníkom na znížený hrebienok nazývaný Osnica a pokračoval hrebeňom do štátnej prírodnej rezervácie Jánošíkovská kolkáreň.
Ďalšie pekné výhľady na Nízke Tatry a do Liptovskej kotliny nám poskytovala Smrekovica aj na končiare Veľkej Fatry, Skalnú Alpu, Ploskú a Borišov. Náročná hrebeňovka pokračovala trávnatou kotlinou s výstupom na Skalnú Alpu a strmými lavínovými svahmi na záver doliny Skalné s výhľadom na Prašivú. Neskôr západným úbočím Tanečnice na trávnaté Rakytovské sedlo a náročným prevýšením na vrchol Rakytova (1567 m), ktorý poskytuje najkrajšie výhľady v celom pohorí. Hôľnatým hrebeňom poľany Minčol sme pokračovali ku križovatke turistických ciest a prameňom pod Čiernym kameňom. Obídením vrcholových brál Čierneho kameňa, cesta pokračovala do sedla Ploskej a pod jej vrcholom k chate pod Borišovom, kde sme prenocovali.
Druhou záverečnou časťou našej hrebeňovky nás doprevádzalo vysoko nad hornou hranicou lesa hmlisté počasie bez výhľadov na hory severného a stredného Slovenska. Prechádzali sme Suchým vrchom, najvyššou horou Veľkej Fatry Ostredkom (1592 m) a Krížnou, ktorá sa stala po vybudovaní lyžiarskeho strediska jedným z nanavštevovanejších vrcholov Veľkej Fatry v lete i v zime. Po strmom výstupe na poľanu Kohútová zostúpili sme na Majerovu skalu, kde naše putovanie prírodnými krásami Veľkej Fatry končilo v obci Staré Hory, ktorá je známa ľudovou architektúrou svojimi starými zrubovými baníckymi domami.
100 rokov organizovanej turistiky XIX.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984,
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Kronika Odboru turistiky pri TJ Calex
Dr. Katarína Holbová, Slovenská brána, Skalné obydlia - európska atrakcia, 1994
