Zlatomoraveckí turisti navštívili Terchovú, rodisko Juraja Jánošíka a obdivovali prírodné krásy Vrátnej doliny, ktorá je považovaná za najkrajšiu časť Malej Fatry.
Vrátnu dolinu v Krivánskej Fatre, do ktorej vedie cesta z Terchovej, obklopujú v hlavnom hrebeni Malej Fatry hory Boboty, Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Chleb, Veľký Kriváň, Kraviarske, Baraniarky, Sokolie a v jej závere osada Štefanová.
Do tejto krásnej časti Malej Fatry zorganizoval KST MO Zlaté Moravce v roku 2006 jednu z ďalších peších túr z kopaničiarskej obce Terchová zo 16. storočia, kde sa narodil v roku 1688 Juro Jánošík, bojovník za sociálnu spravodlivosť a bol popravený roku 1713 v Liptovskom Mikuláši. Terchová je známa svojimi starými ľudovými zvykmi a tradíciami so zachovalou architektúrou starých dreveníc, kde sa každý rok konajú folklórne slávnosti - Jánošíkov deň pre uctenie pamiatky na legendárneho hrdinu. Z Terchovej pochádza aj Adam František Kollár (1718-1783) osvietenský učenec, ktorý pôsobil na cisárskom dvore vo Viedni.
Jarný pochod turistickým chodníkom prekrásnou prírodou Jánošíkových dier, v súčasnosti premenované na Horné, Dolné a Nové Diery, prechádza tiesňavou so skalnými útvarmi a množstvom vodopádov s kryštálovo čistými vodnými jazierkami sprístupnené rebríkmi a lávkami. Po výstupe tiesňavou prechádza turistický chodník hôľnym pásmom s lúkami a svahmi prírody Malej Fatry posiate vysokohorskou vápnomilnou vegetáciou rôznofarebnej kveteny. Sedlo Medzirozsutce je križovatkou turistických ciest, ktoré ponúka pekné výhľady na končiare hôr Skalného mesta, Poludňových skál a dolomitových hôr Veľkého a Malého Rozsutca. Neustálené jarné počasie s hmlou a vetrom, ktoré sprevádzalo turistov Medziholím, odradilo viacerých účastníkov podujatia vystúpiť na Malý Rozsutec. Z úpätia Veľkého Rozsutca turisti nakoniec zostúpili po celodennom putovaní do osady Štefanová, ktorá je časťou náučného chodníka a ponúka ďalšie túry v oblasti Vrátnej doliny.
O nič menej zaujímavé bolo cykloturistické podujatie KST MO Zlaté Moravce v roku 2006 do Banskej Štiavnice a na Sitno po trase Orovnica, Nová Baňa, Brehy, Rudno nad Hronom, Voznica, Richnavská dolina, Richnavské jazero, sedlo Peciny, Štiavnické Bane a Banská Štiavnica (600 m). Krásne počasie ponúkalo aj výstup na Sitno (1 009 m) zo sedla Peciny cez Krížnu a Tatársku lúku.
Po prechode pravým brehom Hrona južne od Žarnovice viedla cesta malou baníckou obcou Voznica, ktorá kedysi patrila k hradu Tekov, v roku 1391 panstvu Revište a v 2. polovici 17. storočia Banskej komore v Banskej Štiavnici. Voznická dedičná štôlňa cisára Jozefa II. je už dnes turistickou atrakciou, pretože je najdlhším banským dielom Slovenska a v čase jej dostavby nemalo vo svete konkurenciu. Banské dielo odvodňovalo banskoštiavnické a hodrušské bane. V závere Richnavskej doliny pod sedlom Peciny sa nachádzajú umelo vytvorené Richnavské jazerá, ktoré dala postaviť banskoštiavnická Komora v rokoch 1738- 40 a dnes sú využívané na rekreačné účely a rybolov.
Sitno (1 009 m) je najvyšší vrch Štiavnických vrchov a svojou výškou symbol stredohorskej turistiky. Históriou a povesťami opradený vrchol pohoria priťahoval k osídleniu ľudí už v praveku a stal sa jedným z najväčších lužických hradísk s bohatými rudnými ložiskami a vzácnymi archeologickými nálezmi. V stredoveku bol na jeho vrchole vybudovaný hrad, ktorý chránil prístupové cesty k banským mestám a nakoniec bol zničený vojskami Rákociho.
Dôležitým výstupovým bodom pod vrcholom Sitna je Tatárska lúka, na ktorej bol v roku 1928 vysadený Pamätný háj zo smreka pichľavého v tvare štátneho znaku lemovaný limbou na počesť 10. výročia vzniku ČSR.
Vrchol Sitna je zaujímavý aj z hľadiska prírodovedného a preto bol vyhlásený v roku 1951 za štátnu prírodnú rezerváciu. Chodník z Prenčova na dominantu pohoria a turistická chata je pomenovaná po Andrejovi Kmeťovi, slovenskom prírodovedcovi, archeológovi a národopiscovi. Na jeho vrchole sa nachádza aj rozhľadňa postavená v roku 1724 a pomník Ladislava Exnára, ktorý založil a viedol v roku 1943 partizánsku skupinu Sitno.
Cieľom turistickej akcie bolo poznávanie prírodných krás štiavnických hôr pre záujemcov o neopakovateľné zážitky, ktoré prinášajú turistické podujatia za krásneho slnečného počasia na dvoch kolesách a histórie Banskej Štiavnice, starobylého banského mesta, ktoré patrí k tomu najvzácnejšiemu kultúrnemu dedičstvu našich predkov.
100 rokov organizovanej turistiky XLI.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Štiavnické vrchy, Turistický sprievodca ČSSR, 1986
Malá Fatra, Turistický sprievodca ČSSR, 1984
