K najkrajším jarným cykloturistickým podujatiam patrili výlety do Arboréta v Mlyňanoch v čase slávnostného otvorenia Ambrózyho dní s bohatým kultúrnym programom.
V Arboréte je čo obdivovať počas celého roka, ale na jar, keď bohato kvitnú rododendrony, azalky a rôzne druhy kríkov. Jeho prekrásne prírodné zákutia ožívajú množstvom návštevníkov, kde nachádzajú nielen oddych ale aj nevšedný zážitok pri poznávaní vzácnych cudzokrajných drevín, parkových úprav a rôznych kultúr. Niektoré druhy čínskych rastlín rozkvitajú už vo februári, iné zas počas neskorých chladných jesenných dní.
Požitavský prírodný unikát Arborétum Mlyňany s najbohatšou zbierkou stále zelených drevín v strednej Európe sa rozprestiera v obci Vieska nad Žitavou neďaleko Zlatých Moraviec. Dominantná stavba kaštieľa a prekrásny park patrili kedysi zakladateľovi arboréta Dr. Štefanovi Ambrózymu, ktorému sa podarilo vypestovať v spolupráci so záhradníkom Jozefom Mišákom množstvo cudzokrajných drevín a prispôsobiť ich našim klimatickým podmienkam. Arborétum Mlyňany založené v roku 1892 je v súčasnosti špecializované pracovisko Slovenskej akadémie vied s novými časťami veľkolepého parku a expozíciami východoázijských drevín, Severnej Ameriky a Kaukazu s odpočívadlami a besiedkami, okrasnými jazierkami, rybníkmi je chránený prírodný areál.
Na ploche 67 ha sa nachádza viac ako 2 500 najmä vždy zelených druhov drevín a rôznych bylín. Z ihličnanov vyniká sekvojovec obrovský pôvodom z Floridy, ktorý dorastá do výšky 100 metrov, hoci u nás dosahuje výšku 30 metrov a vek sto rokov, v domácom prostredí sa dožíva až 700 rokov. Nájdeme tu aj japonské kryptomérie – metasekvoje, považované skoro za vyhynutý druh vysadené zo semien. Zo stále zelených drevín je to vavrínovec lekársky, cezmína ostrolistá, dub Turnerov a aucuba japonská. Nádherné sekvojce, tisovce, tuje, cyprušteky, smreky, borovice, jedle a ďalšie ihličnany takmer z celého sveta. Najväčšie šišky rastú na severoamerickej borovici, ktoré dosahujú hmotnosť 2 kg. Z listnatých opadavých drevín sú to javory, magnólie a kaliny. K miestnym unikátom patrí tuja mlynianska, zimozelený dub Ambrózyho a Mišákov kultivar tuja západná, ale aj porasty voľne rastúcich bambusov, rododendrony, mahónie, skalníky a pod.
Gróf Dr. Štefan Ambrózy (1869-1933) sa narodil v Nizze a pochádzal zo šľachtickej uhorskej rodiny z Maďarska. Strednú školu absolvoval vo viedenskom Tereziáne a právo vo Viedni a Budapešti. Počas života si osvojil takmer 14 jazykov a plynule hovoril aj po slovensky.
Bol vychovávaný ako šľachtické dieťa, od detstva veľa cestoval, poznával rôzne oblasti Európy – Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko, Nemecko Rakúsko-Uhorsko. Stal sa z neho veľký milovník prírody a z dendrológa amatéra sa postupne stal veľký znalec okrasných drevín.
Vo veku 23 rokov sa zosobášil s Antóniou, najmladšou dcérou zlatomoraveckého grófa Viliama Migazziho. Otec nevesty gróf Viliam Migazzi nemal mužského potomka, preto dal do svadobného vena svojej dcéry časť mlynianskeho majetku. Navyše bol taký veľkorysý, že k tejto časti prikúpil 27 jutár lesnej pôdy, ktorú mu predal zo svojho chotára vo Vieske gróf Šimon Révay. Svojho zaťa finančne podporoval aj pri zakladaní parku a stavbe kaštieľa. Pôvodná rozloha dubovo-hrabového lesa sa rozprestierala na ploche 40 hektárov, kde boli vysadené prvé cudzokrajné rastlinné druhy. Celá počiatočná výsadba parku mala Ambrózyho myšlienku („semper vireo“ som vždy zelený) a symbolom Arboréta sa stali listy a plody vždyzelenej cezmíny, ktorá je umiestnená nad vchodom do kaštieľa.
Spoločnú prácu s Jozefom Mišákom prerušila I. svetová vojna. Dr. Štefan Ambrózy bol posledný krát vo svojom parku a kaštieli na Vianoce v roku 1914 a svoje dielo v plnej kráse do svojej smrti viac neuvidel. Podieľala sa na tom strata jeho jediného mužského potomka syna Lajoša Ambrózyho, kedy sa presťahoval do Tane pri Koszegu, kde žila jeho matka. Ale ani tu sa jeho láska k prírode a rastlinám nestratila. Využíval bohaté skúsenosti, ktoré získal na svojom panstve. Vo zveľaďovaní jeho chýrneho Arboréta pokračovali Jozef Mišák a neskoršie Slovenská akadémia vied založením dendrologického ústavu SAV zásluhou Doc. Ing. Františka Benčaťa, DrSc., Doc. Ing. Jána Supuka, CSc. a ďalších.
100 rokov organizovanej turistiky XLIX.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Dr. Štefan Rakovský, Odkaz Štefana Ambrózyho, Krásy Slovenska 5/92
Ing. Ivo Tábor, CSc., Cesta k tuji Mlyňanské, Krásy Slovenska 5/92
