
Organizovanie turistických podujatí KST MO Zlaté Moravce má dlhodobú tradíciu so spomienkami na množstvo vysokohorských túr v najatraktívnejších horách Slovenska.
V turistickom kalendári roku 1999 mali mestskí turisti naplánované mnohé zaujímavé podujatia. Vo februári, ktorý je najbohatším mesiacom pre biely šport, zúčastnili sa 33. ročníka Celoslovenského zimného zrazu turistov v Košiciach. Organizátor pripravil pre viac ako 1200 účastníkov z piatich krajín pestrý kultúrny program. Turisti spoznávali historické pamiatky mesta a okolia, zúčastňovali sa rôznych súťaží spojených so zábavou. Okrem zájazdu na Skalku pri Kremnici, ktorého sa zúčastnili aj žiaci ZŠ Pribinova, bol v programe podujatia aj výstup na Drienok vo Veľkej Fatre. 26. ročníka Bielej stopy SNP sa zúčastnil už 18. krát aj najstarší člen klubu turistov a odbojár 78 ročný Eugen Štift, Podtatranskou stopou ČSAZ na lyžiach po trase Štrbské pleso, Podbanské a Žiarske dolina.
Na jar turisti pravidelne organizujú čistenie studničiek a turistických chodníkov v rámci dňa Pomoc prírode a prvé túry. Jarný prechod Zoborskou lesostepou a výstup na Žibricu, výstup na Vyšehrad vo Veľkej Fatre, ktorého sa zúčastnili aj mládežníci.


Uskutočnil sa 5.ročník Po Kapolkovom chodníku, kde si turisti uctili pri rodnom dome spomienku na spisovateľa, ochrancu prírody a legendárneho chatára vo Vysokých Tatrách. Zúčastnili sa jubilejného 25. ročníka Pochodu oslobodenia na Vtáčnik výstupom z Bystričianskej doliny a v Kľaku položením venca k vojnovému pamätníku z 2. svetovej vojny. V najkrajšom období kvitnutia rododendronov a azaliek navštívili Arborétum Mlyňany a zorganizovali autobusový zájazd do Malej Fatry. Ďalšími podujatiami bola cyklotúra do Gabčíkova, zájazd do Banskej Štiavnice, účasť na 32. ročníku Zrazu vysokohorských turistov v Západných Tatrách, na 46. Slovenskom zraze turistov v Betlieri, 11. ročníku Partizánskym chodníkom a návšteva Slovenského raja.
V jesennom období turisti zorganizovali cyklotúru okolo Tribeča, Hviezdicový výstup na Veľký Inovec, účasť na Celoslovenskom stretnutí turistov veteránov, večerné stretnutie turistov na Benáte, zimný prechod cez Zobor na Žibricu a na záver turistickej sezóny stretnutie na chate Veľkého Inovca.

Na jednom z ročníkových podujatí KST MO Zlaté Moravce v roku 1999, kedy sa konal Národný výstup na Kriváň, časť turistov sa rozhodla pre výstup na Rysy a Kôprovský štít. Obľúbená celodenná vysokohorská túra na Kôprovský štít je známa nenáročným výstupom na horu bez potreby technických pomôcok pri prekonávaní skalnatých polí.
Kôprovský štít je prvým výrazným vrcholom v rázsoche Kriváňa, ktorá vychádza z Čubriny a patrí k ôsmym tatranským štítom s možnosťou výstupu bez horského vodcu TANAP. Na túru sme sa vybrali z Popradského plesa a z rázcestia nad Žabím potokom pokračovali modro značkovaným chodníkom do Mengusovskej doliny a prechodom najskôr kosodrevinou a náročným stúpaním po skalách k Hincovmu potoku. Kamenistá cesta ďalej viedla strmými krátkymi serpentínami a trávnatým úbočím do Hincovej kotlinky. Po jej prechode nás vítal južný breh priezračnej vody Veľkého Hincovho plesa (1 945 m), ktoré je najväčším a najhlbším plesom Vysokých Tatier a Slovenska. Pokochali sme sa prvými výhľadmi na hory a pokračovali vo výstupe do Vyšného Kôprovského sedla a žulovým hrebeňom Hrubej hory k záveru Hincovej kotliny.




Po prechode Hincovej kotliny nás vítal južný breh priezračnej vody Veľkého Hincovho plesa (1 945 m), ktoré je najväčším a najhlbším plesom Vysokých Tatier a Slovenska. Pokochali sme sa prvými výhľadmi na hory a pokračovali vo výstupe do Vyšného Kôprovského sedla a žulovým hrebeňom Hrubej hory k záveru Hincovej kotliny.
Záverečný výstup na vrchol Kôprovského štítu (2 367 m) viedol po sutinových úbočiach hory, odkiaľ boli nádherné výhľady na okolité horské štíty. Nižné a Vyšné Temnosmrečianske pleso obklopené hradbou skalnatých hrebeňov hôr, z ktorých vyteká Temnosmrečiansky potok a na dolnej terase vytvára Vajanského vodopád. Veľké Hincovo pleso, nad ktorým sa vypína Vysoká (2 547 m), pleso Zadni Staw Polski a severným smerom na bariéru pohraničných štítov. Na západe hora ponúkala pekný výhľad aj na najnavštevovanejší tatranský vrchol Rysy (2 499 m), ako aj do hlbokých tatranských dolín.
Úbočia Kôprovského štítu navštevovali kedysi pastieri, poľovníci a pytliaci z okolitých dedín a od polovice 19. storočia turisti. Začiatky jeho horolezeckej histórie siahajú do čias okolo roku 1880.












100 rokov organizovanej turistiky XXVII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Július Andráši a kolektív – Vysoké tatry, Turistický sprievodca ČSSR, 1985
KST MO Zlaté Moravce, Kalendár turistických podujatí na rok 1999