Majster turistiky Ľuboš Meňhert sa zapísal do histórie KST MO Zlaté Moravce ako najlepší športovec roka výstupom na najpopulárnejší štít sveta Matterhorn, nazývaný aj kráľ vrchov, symbol horolezcov, Álp a Švajčiarska.
Klub slovenských turistov Mestskej organizácie v Zlatých Moravciach zaželal Novoročným výstupom na Benát všetkým priaznivcom turistky veľa zážitkov na plánovaných podujatiach aj v roku 2003, ktorý bol aj rokom jubilejnej osemdesiatej turistickej sezóny od založenia prvej turistickej organizácie Klub československých turistov a lyžiarov v roku 1923. Bohatá činnosť klubu začínala prvými zimnými podujatiami. Účasťou na štvordňovom zraze turistov na Muráni, lyžovaním na Skalke, Bielou stopou Pohronským Inovcom, Podtatranskou stopou I. ČSAZ, autobusovými zájazdmi na rôznych podujatiach vo Veľkej a Malej Fatre. V nádhernej Gaderskej a Blatnickej doline vystupovali na mohutné vápencové hory, ktoré nemajú svojimi prírodnými krásami a kultúrno-poznávacími hodnotami konkurenciu v horách Slovenska. Turistický oddiel mal v tomto období viac ako 120 členov a v značkárskej činnosti sa klub prioritne podieľal na zveľaďovaní turistických chodníkov záslužnou prácou Vojtecha Truchlíka.
Na Veľkej Lehote v Banskobystrickom kraji sa turisti zúčastnili označenia prameňa rieky Žitava pamätnou tabuľou, ktorú slávnostne odhalila starostka obce Marta Šmondrková. Životodarný prameň rieky požehnal kanonik Emil Scheimer z Topoľčianok. V kultúrnom programe zahral Dominik Garaj gajdošské piesne z cechu Sídla slovenských gajdošov na Veľkej Lehote a žiaci z miestnej ZŠ folklórnym vystúpením. Dr. Ondrej Valach predniesol povesť Tajomná svadba pri prameni Žitavy z knihy Požitavské povesti od autora Dr. Jozefa Trubíniho.
Prvé kroky horolezcov v Zlatých Moravciach viedli už v roku 1986 na skalnaté steny okolitých hôr. Benát, Krivú, Veľký Inovec, Veľký Lysec, Studený hrad, Žibricu a postupným zvyšovaním náročnosti výstupových ciest začali prekonávať atraktívnejšie hory v Tatrách a zahraničí.
Jozef Valašík zo Žitavian, nestor zlatomoraveckého horolezectva, ktorý sa tomuto krásnemu športu venoval 18 rokov ako predseda Horolezeckého klubu Zlaté Moravce, rád spomína na skaly Krivej, kde v tomto krásnom kúte našej prírody nachádzal dobré lezecké terény. K úspechom zlatomoraveckého horolezectva prispeli aj výborné tréningové možnosti v našich okolitých horách Tribeča a Inovca.
Po vybudovaní najvyššej lezeckej steny na Slovensku v roku 1992 obetavými nadšencami za podpory Slovenského horolezeckého spolku JAMES, členovia klubu získavali v športovom lezení na celoslovenských súťažiach tie najvyššie majstrovské tituly. Prvé úspechy HK v športovom lezení na umelej stene prinieslo aj organizovanie Medzinárodných majstrovstiev o Slovenský pohár. Na majstrovstvách sveta juniorov obsadil Richard Wágner 13 .miesto a v roku 1999 pod vedením trénera Pavla Tomku, kedy mal klub 32 členov, dosiahli horolezci ďalšie pozoruhodné výsledky.
Niekoľkonásobný majster Slovenska Július Bucheň obsadil 10. miesto na majstrovstvách sveta juniorov v Taliansku a absolvovaním cesty Hrana v Súľovských skalách v obtiažnosti IX. stupnice UIAA bol najlepším slovenským juniorom a rovnaký úspech dosiahla Petra Tomanová v Slovinskej Ospe. Viacnásobná majsterka Slovenska Libuša Husárová získala v súťaži o Slovenský pohár juniorov a seniorov viacej ocenení na medzinárodnej úrovni a v krajinách Európy. Niekoľko rokov viedol mladých juniorov Janko Augustín, majster Slovenska v športovom lezení. Extrémne tatranské horolezecké cesty úspešne prekonávali aj Ivan Šabo, Tomáš Tomajko a jednotka v lezení Timotej Šumný.
Reprezentantka Slovenska Petra Tomanová dosiahla v roku 2000 vynikajúce výsledky v extrémnom lezení dvoch ciest obtiažnosti IX. stupnice UIAA a na umelej stene v Košiciach obsadila 2. miesto aj v pretekoch o Slovenský pohár. Juniori Monika Klučiarová šieste, Igor Krasula štrnáste a Boris Belica 18. miesto. V rokoch 2003-2005 úspešne pôsobil v Zlatých Moravciach aj Horolezecký mládežnícky oddiel Ferroplast pod vedením Jozefa Dolníka sa zúčastňoval pretekov na Slovensku a v zahraničí. Neskôr po Jozefovi Valašíkovi prevzal vedenie HK Timotej Šumný a na majstrovstvách Slovenska oživil slávu ženských lezeckých úspechov na umelej stene s dvojičkami Simonou a Luciou Korcovými.
V Himalájach sa pokúšal zdolať vrchol Šiša Pangma v roku 1998 Stanislav Chrapka a horu Nanga Parbat Rudolf Bošiak, ktorý získal v roku 2006 ocenenie Fair play za záchranu poľského horolezca pri výstupe na Broat Peak (8 047 m).
Horolezec Ľuboš Meňhert z Topoľčianok, člen Slovenského horolezeckého spolku JAMES, Slovenského vysokohorského spolku Trenčín, inštruktor vysokohorskej turistiky a MO KST Zlaté Moravce, dosiahol v roku 2003 vrchol Matterhornu (4 478 m) najťažšie dostupný alpský štít so stupňom obtiažnosti V. a VI. podľa klasifikácie UIAA. Najvýraznejšie úspechy dosiahol v Alpách a Kaukaze. Je držiteľom zlatého odznaku za VVTS, VO, VHT a strieborného odznaku za NVSP. K jeho najznámejším výstupom patrí Elbrus (5 642 m), Mont Blanc (4 807 m), Dufourspitze (4 634 m), Zumstenspitze (4 563 m), Signalkuppe (4 559 m), West Lyskamm (4 481 m), Ortler (3 905 m), Kőnigspitze (3 859 m), Grossglockner (3 798 m), Wildspitze (3 774 m), Marmolada (3 342 m), Gr. Sandspitze (2 772 m), Hochiss (2 299 m), Dachstein (3 004 m), Zugspitze (2 964 m) a iné.
Ďalším veľkým úspechom Ľuboša Meňherta bol výstup na sopečnú horu Elbrus v pohorí Kaukaz, ktorá má dva vrcholy. Západný meria 5 642 metrov a druhý je vyšší o 21 metrov. Vzdialenosť medzi vrcholmi sú zhruba 1500 metrov. Svahy Elbrusu pokrývajú ľadovce od výšky 4000 m a oproti Mont Blancu alebo Dufourspitze sa považuje výstup na horu ako nenáročný.
100 rokov organizovanej turistiky XXXII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Ľudoví Chládek, Horolezci nás reprezentujú, TN /1999
Jozef Valašík, Horolezecký klub Zlaté Moravce, TN /2007
