Ponitrianske múzeum v Nitre usporiadalo v Múzeu v Zlatých Moravciach otvorenie výstavy archeologických nálezov z hradu Gýmeš v spolupráci s Občianskym združením Castrum Ghymes a Archeologickým ústavom SAV v Nitre so sériou odborných prednášok.
Výstava prezentuje doterajší výskum a záchranárske práce na hrade OZ Castrum Ghymes s Archeologickým ústavom SAV. Partnermi výstavy sú OZ Castrum Ghymes, Archeologický ústav SAV a Nitriansky samosprávny kraj. Mediálnym partnerom výstavy je Nitraden.sk.
Hrad Gýmeš vybudovaný v 13. storočí na južných svahoch Tribeča patrí k trom strategicky dôležitým stredovekým pevnostiam a patril k najvýznamnejším šľachtickým sídlam. Takmer po celú svoju históriu tvoril rodové sídlo Forgáčovcov. Hoci hrad prešiel počas svojej histórie búrlivými obdobiami Osmanskej expanzie a stavovských povstaní, obývaný bol ešte v 19. storočí. Nakoniec spustol po ničivom požiari a v roku 1950 prešiel ako zrúcanina do rúk štátu.
Prvé záchranárske práce na hrade uskutočnili v rokoch 1985 - 1987 členovia klubu EkoGýmeš a v roku 1999 štátne lesy z iniciatívy Pamiatkového ústavu v Nitre. V roku 2004 začalo na hrade pôsobiť Združenie na záchranu stredovekého architektonického dedičstva Nitrianskeho kraja – LEUSTACH a o rok neskôr po založení OZ s prvými murárskymi prácami. Od novembra 2011 na obnove hradu začali pracovať dobrovoľníci z OZ Castrum Ghymes pod vedením odborníkov a dozorom KPÚ v Nitre.
Vernisáž výstavy otvorila 10. mája 2023 riaditeľka Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Patrícia Žáčiková privítaním vzácnych hostí. Riaditeľa AÚ SAV v Nitre doc. PhDr. Mateja Ruttkaya, CSc. s manželkou, autorov výstavy Mgr. Mária Bielicha PhD., a Ing. arch. Martina Bónu, PhD., Mgr. Andreja Košúta z OZ Castrum Ghymes, PhDr. Jozefa Blahu s manželkou z OZ Leustach a ďalších milovníkov histórie.
O stavebno-historickom vývoji hradu porozprával Martin Bóna. Archeologický a architektonicko-historický výskum na hrade Gýmeš sa uskutočnil v rokoch 2013 až 2021 v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre pod vedením Mgr. Mária Bielicha PhD. a Mgr. Jozefa Elgyütta. Hrad prešiel od svojho vzniku v polovici 13. storočia viacerými premenami a už na sklonku stredoveku mal viacero palácov a päť veží. Významnejšiu prestavbu stredovekého hradu inicializovali na začiatku 17. storočia František IV., Forgáč a jeho brat Žigmund II., Forgáč vybudovaním nového južného predhradia zosilneného delostreleckým bastiónom, kde bol presunutý aj hlavný vstup do hradu.
Stará gotická brána stratila svoj účel a priestor pred ňou spĺňal funkciu predsunutej línie delostreleckého opevnenia. V rokoch 1663 až 1671, keď hrad obsadili turecké vojská, na mieste predsunutého opevnenia bola vybudovaná delová bašta. Po tretí krát odňatý majetok Forgáčovcov sa zásluhou Pavla IV., Fográča vrátil späť do rúk pôvodných majiteľov a v roku 1711 začalo s rozsiahlou obnovou schátraného sídla, v ktorého prestavbe pokračoval aj jeho syn Pavol V., Forgáč.
Vo východnom predhradí bol vytvorený sakrálny komplex zasvätený sv. Ignácovi z Loyoly, ktorého dominantou bol kostol sv. Ignáca s rodovou hrobkou, na ktorý nadväzovala kaplnka sv. Jána s Mariánskym prameňom a sakristia s kaplnkou sv. Pavla zriadená v staršom stredovekom paláci. V hlavnej veži bola zriadená aj zvonica a areál celého hradu zdobilo množstvo sôch, ktoré lemovali najmä cestu na hrad. Obnovu hradu umocňovali každoročné púte konané na deň sv. Ignáca a hrad Gýmeš stal symbolom rodovej slávy Forgáčovcov, ktorý bol relatívne udržiavaný aj po smrti Pavla V. v roku 1759.
Životu na hrade Gýmeš sa vo svojej prednáške venoval Mgr. Mário Bielich, PhD. z Archeologického ústavu SAV v Nitre na základe archeologických nálezov.
Aktuálna expozícia výstavy dokumentuje každodenný život na hrade z množstva hnuteľných archeologických nálezov z hradnej kuchyne a remeselníckych výrobkov. Zo 17. storočia boli nájdené kosti moriaka, ale aj kosti daniela. Rôzne artefakty od výbavy koní pre jazdca, drobné úžitkové predmety až po renesančnú keramiku, kachlice a stavebné konštrukcie. K zaujímavým nálezom patrí hlinená fajka zo 17. storočia s výzdobou fúzatého muža. Kamenné artefakty, epitaf Ukrižovania z kaplnky sv. Ignáca a v nálezoch pod hradom 19. storočia sa podarilo zachytiť položenie základov moderného poľovníctva.
O najdôležitejších prácach na hrade porozprával Mgr. Andrej Košút z OZ Castrum Ghymes, ktoré pod hlavičkou projektu „Zachráňme spolu hrad Gýmeš" podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii PONTIS.
Podarilo sa začať s konzerváciou a čiastočnou obnovou vybraných objektov hradnej zrúcaniny muriva a tiež sanáciou kaverny v päte vonkajšej plenty severného hradbového múru a zachrániť úseky muriva pred zrútením, ktoré boli vážne poškodené. V spolupráci s pracovníkmi Archeologického ústavu SAV v Nitre odkryť viaceré stavebné fázy v oblasti vežovej brány, ktorá v 14. storočí slúžila ako hlavný vstup do hradu. Cieľom združenia v nasledujúcom období je opraviť a úplne vymurovať niektoré vežové klenby a systematicky sa venovať aj ďalším častiam hradu, ktoré sú v havarijnom stave.
V južnom predhradí bol vybudovaný hradbový múr a na hornom hrade schodiskový prístavok v hospodárskej budove. V roku 2019 sa nám podarilo obnoviť vstup do bývalej gotickej brány. V nasledujúcom roku obnovenie portálu pri bočnom vstupe do hradu pod kaplnkou, vybudovanie deliaceho múra renesančného predhradia a na hlavnej obytnej veži vybudovať oporný pilier.
10 rokov výskumov a obnovy hradu Gýmeš
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Ponitrianske múzeum v Nitre
Občianske združenie Castrum Ghymes
Archeologický ústav SAV v Nitre
