Organizovanie turistických podujatí v deväťdesiatych rokoch významne podporoval Slovenský zväz mládeže a odborári pri n. p, Calex Zlaté Moravce, ktoré smerovali do tých najatraktívnejších hôr Vysokých Tatier a priľahlých pohorí.
K tým najmasovejším podujatiam patril už 3. ročník poznávania tatranskej prírody v roku 1987, ktorý zorganizoval pre deti a rodinných príslušníkov CZV SZM a ZV ROH n. p. Calex Zlaté Moravce. Hlavným cieľom štvordňového táborenia v Tatranskej Lomnici bolo výstup na najvyšší štít Poľskej ľudovej republiky Rysy.
Samotný výstup na Rysy viedol turisticky značkovaným chodníkom najskôr lesom, kosodrevinou až k obrovskej Hincovej skale. Po prekročení Žabieho potoka sme vstúpili do kotliny Žabích plies a čoskoro stúpali strmými serpentínami pod skalnými stenami vybavenými železnými reťazami k vodopádu a v doline pod Váhou snehovými poľami k najvyššie položenej tatranskej chate.
Okrem neopakovateľných zážitkov z výstupu na Rysy boli zorganizované aj ďalšie turistické podujatia. Pre najzdatnejších turistov výstup na Gerlachovský štít so známym horským vodcom Paľom Rajtárom, na Kôprovský štít, alebo prechod Malej a Veľkej studenej doliny cez Priečne sedlo na Téryho a Zbojnícku chatu.
Okrem výstupov na hory navštívili mládežníci aj vzácne historické pamiatky podtatranského kraja ako Spišský hrad a Levoču. Spoznávanie prírodných krás Slovenského raja s výstupom na Tomášovský výhľad a prechod Prielomu Hornádu. V pestrom turistickom programe nechýbala návšteva Múzea TANAP a Belianskej jaskyne. V dome Horskej služby bola zorganizovaná aj beseda s horským vodcom, premietaním diapozitívov a okrem iného aj návšteva termálneho kúpaliska vo Vrbovom pod končiarmi Vysokých Tatier.
Spišský hrad je považovaný za najväčší hrad v strednej Európe, ktorý je vybudovaný na veľkej vápencovej skale a vypína sa nad mestom Spišské Podhradie a s okolitým terénom tvorí dominantu Spiša. V roku 1993 bol zapísaný do Svetového zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Najstaršie stopy na hradnom kopci pochádzajú z neolitu, kadiaľ prechádzali dôležité obchodné cesty takmer zo všetkých strán Európy. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1214. V tom čase patril kráľovským dynastiám Arpádovcov a Anjouovcov a v roku 1464 prešiel do rúk Imricha Zápoľského a po Alexiovi Thurzovi v roku 1636 rod Csákyovcov ovládol pevnosť, ktorá neskôr ako sídlo vojenskej posádky začala postupne chátrať, až nakoniec v roku 1780 podľahla ničivému požiaru.
Hrad sa stal po rekonštrukcii vyhľadávanou turistickou atrakciou nielen svojimi bohatými dejinami a expozíciami Spišského múzea, ale najmä vzácnou zbierkou stredovekých zbraní s množstvom ďalších muzeálnych klenotov a svojimi prírodnými krásami. Na severe hraničí s Levočskými vrchmi, na západe s Nízkymi Tatrami a Spišsko-gemerským krasom – Slovenským Rajom a na juhu s Volovskými vrchmi. V bezprostrednej blízkosti hradného vrchu sa nachádzajú Štátne prírodné rezervácie Dreveník, Sivá Brada a Rajtopíky.
100 rokov organizovanej turistiky VI.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984,
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Vysoké Tatry, Turistický sprievodca ČSSR, 1986
