125. výročie úmrtia Viliama Migazziho

125. výročie úmrtia Viliama Migazziho
Písmo: A- | A+

V Mauzóleu rodiny Migazzi v Zlatých Moravciach sa uskutočnilo 28. augusta 2021 spomienkové podujatie pri príležitosti 125. výročia úmrtia grófa Viliama Migazziho a 770. výročia prvej písomnej zmienky o rode Migazzi.

Obrázok blogu

   Mauzóleum je Národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska. Zbiehajú sa k nemu dve aleje tují, ktoré predstavujú nádherný dendrologický klenot a unikátne dielo záhradnej architektúry v strednej Európe. Chránený areál je súčasťou Náučného turistického chodníka Zlatými Moravcami.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

  Pietnu spomienku na posledného potomka talianskeho šľachtického rodu zorganizoval Spolok pre záchranu kultúrneho dedičstva našich predkov a Spevácka skupina Zlatomoravčianka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

   O živote Viliama Migazziho a rodine Migazziovcov, ktorá počas svojho pôsobenia v Zlatých Moravciach bola veľkým prínosom pre mesto a bývalú Tekovskú župu, porozprával regionálny historik Marián Tomajko. Migazziovci pochádzajú z prekrásneho kraja Slnečného údolia švajčiarskych Álp, ktorými preteká rieka Adar. Prvý z tohto rodu, ktorý pôsobil v Zlatých Moravciach bol viedenský kardinál Krištof Bartolomej Anton Migazzi, viedenský arcibiskup, Vácovský biskup, vyslanec španielskeho kráľa Ferdinanda VI. a legát pápežov Klementa  XIII., Benedikta XIV. a Pia VI.

Obrázok blogu

  Po vymretí Paluškovcov v roku 1779, kedy sa majetok rodu dostal pod kráľovskú korunu, do eráru, cisárovná Mária Terézia ho darovala donášnou listinou kardinálovi Migazzimu. Pre domínium mesta Zlaté Moravce, do ktorého patrilo 14 obcí, získal od cisárovnej jeden milión zlatých. Ako majorátny pán mesta prestaval od základov farský kostol sv. Michala archanjela a pričinil sa o stavby a prestavby vyše 100 kostolov. Patrili k nim aj stavby nemocníc, sirotincov a domovov pre starých kňazov. Z lásky k mestu a ľudu prideľoval pôdu chudobným.

Obrázok blogu

   Gróf Viliam Migazzi, Tekovský župan, poslanec snemu, nositeľ rádu sv. Štefana, svetského patróna farského kostola  a ďalších kostolov Tekovskej župy, zakladateľ sirotinca, predseda Uhorského rybárskeho zväzu, predseda Karpatského spolku turistov so sídlom v Dolnom Smokovci a predseda národného zhromaždenia za okres Zlaté Moravce sa narodil 20. februára 1830 v Bratislave.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

   Na mieste kde nič nebolí, v záhrade vysadenej ľudskými telami, kde každá duša má svoj kľud. Hrdo sa vypínaš a nedáš zabudnúť minulosti dávnej Moraveckej otčine na posvätnej hrude, ktorá nikoho z nás neminie. Ako len očaril si moju dušu po toľkých rokoch, nestratil si šarm v tebe zhovárali sa stáročia ľudia s Bohom, Božiu lásku v tebe cítenú Kristián Paluška a kardinál Migazzi pri tebe sedával, hoc malý nie si a predsa nenápadný sv. Michala chrám.

Obrázok blogu

  I keď už nezdobia ťa vzácne maľby ani zlatom sa neblyštíš, pár vzácnych svätých obrazov a pred oltárom kríž a predsa atmosféra katedrály krčí mi kolená, za maličký okamih čo pobudli sme v tebe naša duša akoby znovu bola zrodená.

Obrázok blogu

   Koľko  prosieb a modlitieb vypočul si tvoj kameň? Koľko krát vyslovil kňaz na konci amen ? Aké sú tajomstvá v každučkej praskline, čo všetko tebou prešlo? Kto koho miloval a kto bol na vine? O odpustenie, kto koho v tvojich útrobách prosil? Koľko bolo pokorných a kto sa hrdo nosil? V mojom srdci  túžba horí, buď zachovaný z úcty k tím, čo pri tvojej stavbe boli, pre ruky ktoré ten kameň lámali na slávu tých, čo základy kopali pre všetkých, ktorí i dušu dali kameňu,  pre Ducha čo v tebe vládne pre krásu tohto kraja, zostaň naveky bránou raja.

Obrázok blogu

   V kultúrnom programe Anna Kiššová predniesla básničku od Evy Rysovej, (upravenú M. Tomajkom) k uplynulému výročiu Kostola sv. Michala, ktorého patrónom bol gróf Viliam Migazzi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

    Po krásnom vystúpení Speváckej skupiny Zlatomoravčianka, Marián Tomajko prečítal starý dokument kongregačnej listiny Tekovskej župy. Pre návštevníkov podujatia bola pripravená aj malá výstavka starých historických fotografií rodiny Migazzi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Výber z obsahu starého dokumentu kongregačnej listiny Tekovskej župy napísaný pred 125 rokmi.       Gróf Viliam Migazzi zomrel 28. augusta 1896 po dlhotrvajúcej ťažkej chorobe vo svojom kaštieli v Zlatých Moravciach. O jeho verejno-prospešnej činnosti sa stretávame na každom kroku, ale tu pred jeho katafalkom, čo postavila pieta, sa musíme ešte zastaviť, aby sme po jeho smrti dôstojne spomínali a hodnotili. V 19. storočí bol v dôsledku svojej vernosti činný v rade župy Tekov vynikajúcim synom. Župa mala čo do talentu, jasnosti a ubehnutej životnej dráhe aj väčších rodákov, ale ani jeden nebojoval za jej práva tak, ako gróf Viliam Migazzi.

Obrázok blogu

   Bol šľachtického pôvodu s aristokratickou výchovou, ktorá bola vzdialená od cítenia národa a svoje pohnútky nadobudla zvrchu. Buduje ducha vlasteneckej vytrvalosti, bázňou jeho uplatnenia s jeho obdivuhodným praktickým cítením. Nezablúdil do cudzej sféry, zostal doma vo vlasti. Župa bola základom a bol jej verný až do smrti. Získal si dôveru verejnosti, bol prístupný každému z Tekova, výchovnou školou mnohým synom župy a aristokratom bez toho, že by mal pojem o pýche. Bol šetriaci, ale aj štedrý, jeho dobročinnosť natrafila vždy na vhodnú chvíľu a mala primeranú mieru bez toho, aby sme o tom vedeli.

Obrázok blogu

  Záležitosti župy, ktoré riadil Gróf Viliam Migazzi, pravdivo sú zapísané v protokole Tekovskej župy. Pomáhal utláčaným v biede a bol verný kráľovskej korune. Najväčšiu časť svojho života strávil v severovýchodnej  rožnej sále na prízemí zlatomoraveckého kaštieľa v tzv. biliardovej izbe, kde sa tvorili dejiny Tekovskej župy v druhej polovici 19. storočia a kde žiaľ uzatvára jej dejiny ako posledný člen rodiny Migazzi z Walu a Sonnenthurmu. Táto rodina získala príslušným zákonom v roku 1764 významné osobnosti cirkví, ako bol kardinál Migazzi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

   Viliam Migazii odpočíva so svojou manželkou v mauzóleu, ktorý dal postaviť v neorománskom slohu z kamenných kvádrov. V jeho interiéri stoja dva sarkofágy z čierneho mramoru, aby uchovali telesné pozostatky v popole. Pamiatka grófa Migazziho nie je však odkázaná na kameň, nepominie plynutím času, bude večne živá v piete v srdciach tých, ktorých mal rád a ktorí mali rad jeho a na neho si spomenuli. Jeho pamiatka zostane požehnaná.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

125. výročie úmrtia Viliama Migazziho fotocopyrightantonkaiser

Skryť Zatvoriť reklamu