V Mauzóleu rodiny Migazzi v Zlatých Moravciach sa konala v piatok 20. mája 2022 svätá omša za zosnulých členov rodiny Migazzi, ktorú celebroval kaplán Michal Zajac s diakonom Jánom Očovayom, miništrantmi z Rímskokatolíckeho farského úradu v Zlatých Moravciach a organistom Štefanom Turzom.
Vzdanie úcty príslušníkom rodu Migazzi pochádzajúcich z Wallu a Sonnethurmu vo Švajčiarskych Alpách, ktorí boli podporovateľmi chudobných, opustených detí a svetských patrónov kostolov sa uskutočnilo v piatok 20. mája 2022. Farského kostola sv. Michala Archanjela v Zlatých Moravciach a kostolov v obciach Kozmálovce, Nemčiňany, Nový Tekov, Starý Tekov a Veľké Chrášťany.
Spomienkovú svätú omšu otvorila ženská Spevácka skupina Zlatomoravčianka pod vedením harmonikára Vladimíra Rumanka.
Kultúrneho podujatia sa zúčastnila riaditeľka Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Patrícia Žáčiková, programová manažérka MSKŠ, predsedníčka MO MS a poslankyňa MsZ PaedDr. Klaudia Ivanovičová a ďalší hostia. Organizátorom podujatia bolo MSKŠ, mestský rímskokatolícky farský úrad Zlaté Moravce, Spolok pre zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva našich predkov a Mestské múzeum v Zlatých Moravciach.
Mauzóleum v pamiatkovej zóne mesta Zlatých Moraviec, v ktorom sa nachádza hrobka grófa Viliama Migazziho a jeho manželky Antónie, je Národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska, ktoré býva sprístupnené verejnosti štyrikrát do roka. Bolo to už 136 spomienkové podujatie a k tým posledným patrila v roku 2009 za zomrelých príslušníkov rodu Migazzi, za zosnulú Elizabeth Hardegg, manželku pravnuka Viliama Migazziho, za grófa Imricha Erdödyho a v roku 2016 spomienková sv. omša k 130. výročiu úmrtia grófky Antónie Migazzi.
Rodina Migazzi počas svojho pôsobenia v Zlatých Moravciach znamenala veľký prínos pre mesto a bývalú Tekovskú župu, ktorej sídlom boli takmer 200 rokov Zlaté Moravce. Prvý z rodiny Migazzi v našom meste pôsobil kardinál Bartolomej Anton Migazzi (1714-1803), viedenský arcibiskup, Vácovský biskup, vyslanec španielskeho kráľa Ferdinanda VI. a legát pápežov Klementa XIII., Benedikta XIV. a Pia VI. Z lásky k nášmu mestu a ľudu prideľoval pôdu chudobným. Zaslúžil sa o stavby a prestavby vyše 100 kostolov financované z výnosov svojich majetkov, ku ktorým patrili aj stavby nemocníc, sirotincov a domovy pre starých kňazov.
Gróf Viliam Migazzi (1830-1896), posledný potomok tohto rodu, tekovský župan a poslanec snemu, nositeľ rádu sv. Štefana, svetského patróna farského kostola sv. Michala Archanjela a ďalších kostolov v Tekovskej župe, bol zakladateľom sirotinca, bol predsedom Karpatského spolku turistov v Dolnom Smokovci a predsedom uhorského rybárskeho zväzu.
S poďakovaním organizátorm za vydarené podujatie sa k návštevníkom prihovoril aj regionálny historik Zlatých Moraviec Marián Tomajko. Kultúrny program svätej omše obohatila aj Anna Kiššová básničkou Modlitba od autora svätého Ignáca Antiochijského.
MODLITBA / Sv. Ignác Antiochijský
Nezasej ma, smrť, do svojho poľa, dokiaľ som sa nestal dobrým pšeničným zrnom. Nedaj mi pane, predstúpiť pred Tvoju tvár, pokiaľ nie som svätý.
Od okamžiku k okamžiku poháňajú ma stovky vetrov, chvíľku sa vznášam a hneď zase som v priepasti.
Tu som pánom svojej duše, a hneď zasa otrokom svojho tela, jej ducha. Tu som kráľ, nesúci diadém, hneď zas úbohý žobrák.
Ako keď sa koleso otočí, tak neustále sa mením. Steblá sú zmiešané s mojim obilím, a tvoje zrno dusí tŕnie na poli Tvojho sluhu.
Nikomu, len tebe Bože, hovorím o svojej biede. Veď jedine k Tebe a k Tvojmu veľkému milosrdenstvu smeruje moja túžba.
Ty, ktorému sme rovnako podobní živý i mŕtvy, nenechaj ma raz zomrieť v mojich hriechoch. Najskôr, Pane premeň ma v klasy a chlieb, nech až potom ku mne pristúpi žnec, najprv nalej moje hrozno vínom, a nech až potom príde vincúr.
Pre svoju dlhodobú milosť mi daj dosiahnuť spásy, o to Ťa prosím.
AMEN
Záverečné chvíle spomienkovej slávnosti v mauzóleu rodiny Migazzi patrili vystúpeniu Speváckej skupine Zlatomoravčianka pri malom pohostení, ktoré pre návštevníkov podujatia pripravili lektorky múzea pani Viera Tomová a Mgr. Ivana Valkovičová.
Cnosť žije aj po smrti
fotocopyrightantonkaiser
