V Mauzóleu rodiny Migazzi v Zlatých Moravciach sa konala v utorok 21. mája 2024 svätá omša za zosnulých členov rodiny Migazzi, ktorú celebroval kaplán Jozef Hlavina za asistencie diakona Jána Očovaya a Janka Adamca z Gymnázia Janka Kráľa a doprovodu organistu Štefana Turzu
Na spomienkovom podujatí rodiny Migazzi sa stretávame v Mauzóleu už po 32 krát. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí si prišli uctiť pamiatku Migazziovcov na svätú omšu za zosnulých členov rodiny pochádzajúcich z Wallu a Sonnenthurmu. Počas svojho pôsobenia v Zlatých Moravciach boli podporovateľmi chudobných, opustených detí a sirôt a svetských patrónov farského kostola sv. Michala Archanjela v Zlatých Moravciach a kostolov v obciach Kozmálovce, Nemčiňany, Nový Tekov, Starý Tekov a Veľké Chrášťany.
Zlatomoravecký historik Marián Tomajko v úvode kultúrneho podujatia porozprával o veľkom prínose príslušníkov rodu Migazzi pre mesto a bývalú Tekovskú župu, ktorej sídlom boli takmer 200 rokov Zlaté Moravce. Migazziovci pochádzajú z prekrásneho kraja medzi Veltlínskymi Berninskými Alpami, kde preteká rieka Adda – Adiža na švajčiarsko-talianskych hraniciach v údolí Val di Sole (Slnečné údolie). Rodokmeň siahajúci do začiatku 13. storočia až po Oberta di Pedisima, ktorý vlastnil majetky v Pedisime a Val Telline, v dnešnej provincii Sondrio. Rodokmeň, ktorý sa začína rozvetvovať od Humberta Migazziho v roku 1251.
Tento rok ponúkalo krásne slnečné počasie prechádzku pietnym parkom, unikátnym dielom záhradnej architektúry v strednej Európe, v ktorom sa nachádza Národná kultúrna pamiatka Slovenska, Mauzóleum v Zlatých Moravciach postavený v neorománskom slohu so sarkofágmi grófa Viliama Migazziho a manželky Antónie, rodenej Marczibányi (1838-1886). Zakladateľke Červeného kríža, ktorá bola za humanitnú činnosť ocenená cisárom Dámskym rádom Hviezdneho kríža. Nádherné aleje previsnutých smrekov, ktoré sa lúčovite zbiehajú k mauzóleu dal doviezť zo Sanssouci pri Postupime a vysadiť v roku 1887 Viliam Migazzi.
Prvý z rodiny Migazzi pôsobil v našom meste kardinál Krištof Bartolomej Anton Migazzi (1714-1803), viedenský arcibiskup, Vácovský biskup, vyslanec španielskeho kráľa Ferdinanda VI. a legát pápežov Klementa XIII., Benedikta XIV. a Pia VI. Z lásky k nášmu mestu a ľudu prideľoval pôdu chudobným. Zaslúžil sa o stavby a prestavby vyše 100 kostolov financované z výnosov svojich majetkov financoval a staval nemocnice, sirotince a domy pre starých kňazov. Do Zlatých Moraviec prišiel keď sa majetok po vymretí rodu Paluškovcov dostal do eráru a rakúska cisárovná, uhorská a česká kráľovná Mária Terézia donačnú listinu potvrdila.
Do histórie mesta sa významne zapísal aj Gróf Viliam Migazzi (1830-1896), posledný potomok talianskeho šľachtického rodu, tekovský župan a poslanec snemu, nositeľ rádu sv. Štefana, svetského patróna farského kostola sv. Michala Archanjela a ďalších kostolov v Tekovskej župe, zakladateľ sirotinca, ako aj predseda Karpatského spolku turistov v Dolnom Smokovci a predseda uhorského rybárskeho zväzu.
Po sv. omši návštevníkov potešilo vystúpenie ženskej Speváckej skupiny Zlatomoravčianka pod vedením harmonikára Vladimíra Rumanka pri malom pohostení - Agapé, za ktoré patrí poďakovanie všetkým, ktorý sa podieľali na príprave a realizácii podujatia.
Organizátorom podujatia bol Spolok pre zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva našich predkov v spolupráci s Rímskokatolíckym farským úradom v Zlatých Moravciach, mestským múzeom a MSKŠ.
Záver podujatia patril pozvaniam na najbližšie kultúrne podujatia. V Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach na prehliadku novej expozície Rodu Migazzi, do Chyzeroviec v mesiaci jún na ďalší ročník folklórneho podujatia Spievaj že si, spievaj ktoré organizuje SSK Zlatomoravčianka, 5. októbra do pútnického mesta Mariazell, kde si uctíme milostivú sochu Panny Márie, ktorá je ovenčená titulom Veľká Matka Rakúska, pani Uhorska a Milostivá matka Slovanských národov, kde po stáročia putovali naši predkovia a 18. augusta na sv. omšu vo Farskom kostole sv. Michala Archanjela v Zlatých Moravciach, kde si pripomenieme 210. výročie od narodenia Veľkovaradínskeho biskupa Štefana Lipovnického, rodáka zo Zlatých Moraviec.
Cnosť žije aj po smrti
fotocopyrightantonkaiser
