Mestské múzeum v Zlatých Moravciach v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre pripravilo 25. februára 2020 neopakovateľnú fašiangovú atmosféru so Speváckou skupinou Zlatomoravčianka. Tohto roku aj so známymi slovenskými gajdošmi Dominikom Garajom z Veľkej Lehoty a Karolom Mášikom z Machuliniec. Na fašiangovej veselici privítali lektorky múzea pani Viera Tomová a Ivana Valkovičová žiakov zlatomoraveckých škôl a Obýc s pedagogickými pracovníkmi, študenta etnológie Dávida Hudeca z Kozároviec s priateľkami, ako aj všetkých milovníkov folklóru a dobrej zábavy. V popoludňajších hodinách tiež poslankyňu VÚC Martu Balážovú a riaditeľa Ponitrianskeho múzea v Nitre Anton Števka s manželkou.
Čas priadok, zakáľačiek, hodovania, pitia, svadieb, zábav a maškarných plesov.
Už siedmy ročník obľúbeného kultúrneho podujatia otvoril Spevácky súbor Zlatomoravčianka pod vedením Vladimíra Rumanka s pásmom slovenských ľudových piesní. Dávid Hudec pripravil pre žiakov ražeň s klobásami, slaninou a ďalšími sýtymi dobrotami, ktoré sa počas fašiangov konzumovali. Patrili k nim aj obľúbené šišky, pampúchy a vysmážané fánky, ktoré gazdinky v tomto období doteraz pripravujú. Porozprával aj o fašiangových zvyklostiach až po posledný deň pred Popolcovou stredou, ktorý je na mnohých miestach spojený s obradom pochovávania basy ako rozlúčkou s fašiangami pred štyridsať dňovým pôstom duchovnej prípravy na najstaršie a najvýznamnejšie kresťanské sviatky v roku.
Vystúpenie gajdošov vyvolalo veľký aplauz
K veselej atmosfére fašiangového popoludnia prispeli aj gajdoši Dominik Garaj a Karol Mášik svojim umeleckým vystúpením hrou na gajdy a zaujímavým rozprávaním o tomto starom archaickom hudobnom nástroji. Gajdy, píšťaly a fujary sa kedysi dali ľahko vyrobiť doma. Za čarovnú a kúzelnú hru na týchto hudobných nástrojoch gajdošov odmenili návštevníci múzea veľkým potleskom.
Zvyky a tradície fašiangového obdobia
O zaujímavej histórii fašiangov a maskách, ktoré mali chrániť a prinášať prosperitu, typickom tanci na vysoký ľan, málo známom fašiangovom jedle keltíš a niektorých predveľkonočných zvykoch a tradíciách, z ktorých sa dodnes zachovala najmä tá zábavná stránka, porozprával návštevníkom fašiangového popoludnia riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Anton Števko.
Gajdošská tradícia Garajovcov
V minulosti bolo vo Veľkej Lehote veľa vynikajúcich gajdošov, kde gajdošskú tradíciu dodnes prenášajú štyri generácie Garajovcov z otca na syna a svojim ľudovým umením dobre reprezentujú slovenský folklór aj v zahraničí. Veľká Lehota je známa založením Cechu slovenských gajdošov, kde sa Gajdošské slávnosti Slovenska konajú každý rok.
Príjemnú atmosféru fašiangovej veselice vytvoril svojim zaujímavým vystúpením aj gajdoš Karol Mášik spevom a hrou na gajdách, píšťale a fujare, ktoré si sám vyrobil.
Boli by ma zabili
Boli by ma zabili pre tri snopy jariny,
[:ej, ale som im utiekou do hlbokej doliny.:]
Do hlbokej doliny, do hlbokýho jarku,
[:ej, boli by ma zabili pretú moju frajerku.:]
Záver fašiangového popoludnia patril spevu a tancu s fašiangovým pohostením, na ktorom nechýbala huspenina, šišky a fánky. Za vydarené kultúrne podujatie patrí poďakovanie organizátorom Fašiangovej veselice.
Fašiangová veselica
copyrightantonkaiser
