Už naši predkovia sa počas najveselšieho obdobia roka radi zabávali až do popolcovej stredy, kedy pochovávali basu a začínali postiť pred príchodom veľkonočných sviatkov.
Dejiskom Fašiangov v roku 2025 sa stala divadelná sála v Zlatých Moravciach s folklórnymi súbormi a moderátorkou kultúrneho programu Tatianou Kováčovou. Privítala riaditeľku MSKŠ Mgr. Simonu Holubovú, programovú manažérku PaedDr. Klaudiu Ivanovičovú a milovníkov ľudových tradícií.
Úvod fašiangového podujatia patril vystúpeniu Detského folklórneho súboru Zlatňanka pod vedením manželov Hruškových, ktorí svojimi vystúpeniami na medzinárodných folklórnych festivaloch Slovenska prispievajú k uchovávaniu slovenských ľudových zvykov a tradícií.
Keď nazrieme do histórie, prvé Fašiangy a iné ľudové tradície boli zorganizované v Prílepoch v roku 1993 známym súborom OZ Prílepčianka, o ktorom informoval ženský mesačník Prílepčianka pod vedením Anny Michalkoc-Kudrejovej a Viery Radobickej. V Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach boli prvé Fašiangy v roku 2014 tiež zorganizované členmi Folklórneho súboru Prílepčianka pod vedením Anny Michalkoc-Kudrejovej, ktorej súčasťou bolo i otvorenie tvorivej dielne s ukážkou pečenia orechovej a makovej štrúdle pre žiakov okolitých škôl s pani Helenou Tomajkovou.
K pravej fašiangovej zábave prispel svojim vystúpením Folklórny súbor Chyzerovčanka pod vedením umeleckého vedúceho harmonikára Viliama Tonkoviča. Na záver svojho vystúpenia pochovali basu.
Na Fašiangy viedol po dedine fašiangový sprievod richtár s dlhou palicou vyzdobenou rôznofarebnými mašľami. Pri muzike v krčme pasovali mládenca za richtára aj s dievkou a ženatí chlapi prijímali medzi seba mladoženáčov a deti. Keď bol krátky fašiang, hovorilo sa, že je na špatné dievky, lebo mládenci nemali čas na preberanie, „ akú chyteu, takú brau“. Dlhý fašiang bol na pekné dievky, lebo mládenec si mohol vyberať. Do fašiangov bola zapojená takmer celá dedina, obyvatelia postávali pred domami a vítali fašiangovníkov, ktorí chodili po dedine so spevom v sprievode harmonikárov a gajdošov. Gazdiné ponúkali fánky, šišky a výslužku. Koláče a klobásy si ukladali do košíkov a slaninu napichovali na dlhý ražeň. K fašiangovníkom patrili aj cigáni, ktorí hrali na husliach a base. Večer začínala zábava s muzikou, ktorá trvala tri dni pred popolcovou stredou a končila pochovaním basy. Všetko pohostenie a pijatika, ktorá sa doniesla do krčmy na muziku, sa už po polnoci nesmela konzumovať a zábava končila, pretože nastalo pôstne obdobie.
Fašiangy sa zachovali dodnes so spevom a zábavou, prípravou tradičného fašiangového pohostenia, starými ľudovými tradíciami a s našimi folklórnymi súbormi pre zachovanie kultúrneho dedičstva našich predkov budúcim generáciám.
Poďakovanie za vydarené podujatie patrí organizátorom, ktorí pre návštevníkov pripravili malé pohostenie s ochutnávkou tradičných fašiangových fániek a šišiek.
Fašiangy v Zlatých Moravciach
Zdroj: Anna Michalkoc_Kudrejová, RNDr. Alena Dubcová, CSc., RNDr. Hilda Kramáreková
Prílepy, mestská časť Zlatých Moraviec 1354 - 2004
